Calulo

P1010016Tak sme tu, v Calule. Po 5 hodinovej ceste z Luandy sme konečne dorazili. Prvé dojmy? Saleziáni tu majú školu a všade sa to hemží deťmi. Vyzerá to tu pekne. No zrazu nám ukazujú, kde budeme bývať (dievčatá celý rok) a prichádza prvý šok, dievčatá zúria a ani sa nečudujem – posledný dobrovoľník tu bol pred 3 rokmi a tak to tu vyzerá trošku ako v strašidelnom dome. Poobede sme boli v meste na oratórium, to znamená, zahrať sa s deťmi nejaké DSC02640hry.

Prechádzali sme skoro celé mesto a zvolávali deti, ktoré už vedeli, o čo ide a pridávali sa k nám. Keď sme dorazili na miesto, tak okolo nás bolo určite viac ako 50 detí. Niektoré ešte poriadne nevedia ani chodiť a to je ďalšia vec, ktorú som si uvedomil, že by sa u nás nestala. Je tu plno detí, ale bez rodičov – proste ich pustili vonku s nami. Deti, ktoré by u nás rodičia nenechali samé ani doma v izbe, tu behajú s nami, či dokonca sa starajú o ešte mladších súrodencov. Áno, už 4-ročný to dokáže a keby som to nevidel, neuveril by som. Boli to veľmi zlaté decká, ktorým veľa k radosti nechýbalo – stačilo ich poštekliť či ponaháňať. Síce sme im veľmi nerozumeli rečou, ale vedeli sme, čo chcú. Keď sme sa vracali späť, tak za nami išla veľká banda, ktorá sa postupne rozpadávala počas toho, ako sme sa približovali k ich príbytkom. Bol to super čas s tými, kvôli ktorým som prišiel.

Zmenáreň

Na druhý deň prišlo to, čo som očakával. Dievčatá sa dali do veľkého upratovania a sťahovania. Keď prišli pýtať nejaké metly a upratovacie prostriedky, tak len na nich pozreli a ani nevedeli, kde to majú, tak museli hľadať. Ale nakoniec našli a dievčatá to tu fakt zmenili na nepoznanie. Celý domček vyzerá oveľa krajšie, len moja izba zostala skoro ako predtým. To viete, mne sa nechcelo upratovať. Ja som si radšej išiel zahrať s chlapcami futbal. Hrali naboso, tak som sa vyzul tiež, čo nakoniec skončilo poriadnymi otlakmi, ale stálo to zato.

Pravá Afrika

NP1010067a ďalší deň nás ale čakalo prekvapko – ráno sme mali ísť s Padre Luigim na (ako by som to nazval) výjazd (?). Chodí totiž každý deň po okolitých dedinkách a každý deň slúži omšu niekde inde  a nás vzal zo sebou. Do tej istej dedinky sa vráti zase až po asi 3 mesiacoch, takže každá omša je tu veľká slávnosť. Išli sme cestou-necestou, ale skôr necestou. Bola to spleť rôznych cestičiek, ktoré viedli k rôznym maličkým aj väčším, nenazval by som to dedinkám, ale skôr komunitám, a v týchto cestičkách by sa človek ľahko stratil, no padre Luigi to tu poznal skoro dokonale. Keď sme došli tam, kde sme mali, tak nás už čakali so spevom. Zistili sme, že to nebude len slávnostná omša, ale dokonca aj krst. Kostolík bol úplne plný ľudí, ale aj spevu, bola to úžasná slávnosť.

Potom sa starší zostali modliť a decká sa vonku hrali, spievali a tancovali, tak sme sa pridali. Po asi hodine sme išli preč a mysleli sme si, že domov, no zastavili sme v ďalšej dedinke, kde sme išli na obed. Bol to super slávnostný obed uprostred ničoho kurča, vínko a mnoho iných špecialít.

Potom sme odišli a znova si mysleli, že domov, no opäť sme sa mýlili. Po asi polhodine cesty sme zastavili v ďalšej dedinke a šli sa pomodliť do maličkej kaplnky, ktorú len nedávno postavili.

P1010077 Potom sme zastavili v nejakej dedinke a opäť sme slávili omšu a po nej sa opakovalo to, čo predtým. Šli sme s deckami, spievali sme, tancovali … a potom sme šli domov. Bol to dlhý, náročný, ale pekný deň – pravá Afrika. Na ďalší deň sme sa k Padremu pridali iba poobede a opäť to bola šupa, i keď skoro všetko sa opakovalo: omša a potom dokolečka-dokola už sa spievalo pri krásnom západe slnka .

Tie piesne sa väčšinou opakujú. Nerozumieme im, ale ešte trošku a budeme ich vedieť naspamäť.  Keďže sa začalo stmievať, tak Padre išiel odviesť niektorých do ich dedín a určite nešiel naprázdno. Potom sme šli domov aj my a našim smerom išlo tiež mnoho deciek, tak sme ich vzali, koľko sa dalo a napočítal som, že nás bolo 27 veď prečo nespraviť z auta autobus?

Calulo je krásne mestečko v horách. To znamená, že aj dosť chladné a ráno a večer tu naozaj bolo chladno. Odkedy som prišiel do Afriky, tak skoro každý deň bolo zamračené. Až po desiatich dňoch sa vyjasnilo, vtedy som prvýkrát videl aj hviezdy a je to pravda, sú iné. Teraz, keď som si zvykol, tak odchádzam z Calula, ale konečne idem do Kala-Kala.P1010014

Viva Africa!

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *