Náš africký sen – o našej každodennej realite
Aj keď sme si našu každodennosť na misii možno predstavovali o niečo inak, Boh ju chcel pre nás takto. Ak si ju prečítate, možno sa vám nebude zdať v ničom extra výnimočná. Pre nás je po týchto niekoľkých týždňoch často náročná, ale vždy veľmi obohacujúca. Každý deň niečím iným.
Program chlapcov začína o 5:50 vstávaním – na Slovensku je vtedy 4:50 a nám v tom istom čase začínajú modlitby staffu v kaplnke, tak v nich myslíme aj na vás. Aj keď z breviáru po anglicky nie vždy úplne presne rozumieme, čo čítame, ale je pekné modliť sa a začínať deň spolu s ašpirantmi, s ktorými sme tu potom celý deň spolu vo všetkých radostiach a ťažkostiach s chlapcami. Sú to dvaja kenskí mladí chalani. Okrem nich je tu spolu s nami ešte jeden vychovávateľ. Takže spolu sme tím 5 ľudí.
Po ranných modlitbách a sv. omši máme všetci spoločné raňajky. Ak sa chlapci dobre modlili, dobrodinci nám posielajú chlieb. Zatiaľ sme videli štedrosť Boha pri raňajkách takmer každý deň. K nemu máme sladký čaj s mliekom. Ak nie je chlieb, raňajkujeme kašu – niečo ako múka s vodou a s cukrom. (Chudnutie teda neprichádza do úvahy 🙂 ). Po raňajkách chlapci pracujú. Všetko zametajú, drhnú, čistia. Každý má svoje miesto na prácu. My buď pomáhame vychovávateľom naháňať ich po celom priestranstve a snažiť sa poslať ich pracovať, prípadne – čo nás baví viac, niekde pracujeme s tými, ktorých netreba naháňať.
Po práci sa zhromaždia na ranné Assembly – stretnutie pred školou, majú úvodný pozdrav, také celkom srandovné cvičenie, niekedy zaspievajú hymnu (to vám raz nahráme, je to super 🙂 ) a potom má niekto z nás krátku reč so snahou o motiváciu pre štúdium. Následne by sa mali v pekných radoch presunúť každý do svojej triedy. Avšak prejsť týchto 5 metrov znamená, ak majú ísť študovať, aspoň ďalších 10 minút. Potom sa už začína vyučovanie. Počas doobedia teda aj my učíme – Karol všetky tri triedy telesnú a Mária najstarších matematiku a najmladších science. Prípadne, čo treba podľa toho, ktorý učiteľ chýba. Niekedy aj svahilčinu 😀 . V triedach sú (podľa toho, kedy prišli do centra a ako sa im darí) pomiešaní vo veku približne od 9 do 15 rokov. V každej je do 19 chalanov. Tieto chvíle sú niekedy najnáročnejšie. Pri najstarších, ktorí by sa po tomto roku mali presunúť do centra Kuwinda, ak dobre prejdú testami, sme na začiatku čakali celkom veľkú motiváciu. Na prvej hodine mi ale povedali, že sa nebudú učiť, ak im na konci nesľúbim čokoládu. Často počas hodiny majú snahu bubnovať, čítať si, niečo vyrábať, prípadne len tak vykrikovať do vetra, niekedy ich naháňame, nech sa do triedy vrátia, niekedy strážime kriedu, aby ju niekto nezjedol, alebo neukradli niečo iné. Ale v poslednej dobe sa to každou hodinou zlepšuje. Počas poobedných hodín máme štúdium hodinu a pol a minulý týždeň prišlo 7 z 11 dobrovoľne sa spýtať, či im nevysvetlíme niečo z matematiky. Na hodine asi vždy len skúšajú, ako budeme reagovať. Vždy keď odchádzame z hodiny, zopakujeme, že sme tu pre nich každú minútu dňa, ak nerozumejú. Najskôr sme si mysleli, že to ide úplne do vetra, ale niekedy na štúdiu nám dokážu, že to nie je pravda. Len to asi ešte chvíľku potrvá. Určite nie sú hlúpi, ale mnohým chýbajú základné vedomosti, ako sčítanie, odčítanie alebo malá násobilka a potom je samozrejmé, že zlomky sa im učia ťažko. Ale ak chcú, zlepšujú sa každý deň.
Po štúdiu je obed. Každý deň tzv. gideri. Niečo ako kukurica, fazuľa a ešte hocičo iné. Taká akoby polievka. Naozaj nám to chutí, ale vzhľadom k dynamickosti stravy, občas si poobede tajne dáme aj niečo iné pod zub v našom dobrovoľníckom domčeku.
O 13:45 začínajú kluby – snažíme sa nacvičiť s nimi nejaký program na 25. výročie založenia Bosco Boys, ktoré bude v októbri. Zatiaľ nie úplne úspešne, ale veríme, že o mesiac sem pribudne video, akí sme boli dobrí. Len počkajte 🙂 .
Utorok a štvrtok si miesto klubov perú veci. To by sme niekedy našim deťom na Slovensku odporúčali vyskúšať si. Všetko – rifle, mikiny, tenisky, mydlom a kefou v studenej vode. Aj najmenší chlapci. Tu im pomáhame so žmýkaním a ťažšími kúskami, ale väčšina vecí im ide naozaj veľmi dobre.
No a o 15:00 začínajú znova práce. Práca v záhrade, zametanie okolo domu, polievanie kvetín, umývanie tried, krájanie zeleniny na večeru, čistenie kukurice a fazule od kamienkov. Väčšinou sme každý len s menšou skupinkou a tak toto sú vždy pekné chvíle na rozhovory.
O 16:00 sú hry. Väčšina chlapcov hrá s Karolom futbal. Ale s ostatnými, ktorí sú leňosi, alebo ich futbal nebaví, máme vždy v týchto chvíľach čas na srandičky, naháňačky, akrobacie alebo si „zahráme“ basketbal. Alebo niekedy len sedíme a striháme si nechty 😀 .
Po hrách je o 17:00 sprcha, po nej hodina a pol štúdium. Hodinu a pol by mali byť v triedach a študovať. Ale viete ako… My väčšinou učíme chlapcov, ktorí nevedia čítať, lebo z nejakých dôvodov preskočili prvú triedu, prípadne sa učíme s inými, ktorí sa prídu na niečo opýtať. Vždy je lepšie prísť sa niečo spýtať na doučovanie – hocičo, než sedieť v triede. O 19:00 sa pozerajú správy, prípadne máme nácvik pesničiek na svätú omšu, jeden deň do týždňa máme adoráciu. A čaká nás večera – ugali (múka s vodou) a k tomu zelenina – niečo ako kel. Celkom sme si to obľúbili.
Po večeri máme tak pol hodinu čas byť spolu, kým niektorí umývajú riady. To je čas, kedy môžeme srandičkovať, oblievať sa s vodou, „biť sa“. Chalani sú plní energie a my sa snažíme ešte nejakú vyhrabať alebo sa tváriť, že sme vyhrabali, alebo niekedy ujsť umývať do kuchyne riad 😀 . Z tohto času nás vždy vykúpi zvonček, ktorý ohlasuje ruženec. Po niekoľkých minútach sú všetci v tichu pripravení začať sa modliť. Ak nás nevyruší niečo ako napríklad malý had plaziaci sa okolo (ktorého chlapci musia nutne v momente zabiť), na ten vek a počet chlapcov býva modlitba ruženca až neuveriteľne pokojná. Chlapci sami hovoria tajomstvá aj úmysly – každý deň sa modlia za všetkých dobrodincov, aby ich Pán aj ďalej požehnával a my sme mohli mať chlieb, za chalanov, ktorí sú stále na ulici, za rodičov, ktorých mnohí nepoznajú, poďakovanie za don Bosca a jeho dielo a niekedy sa vyskytne aj desiatok ako poďakovanie za nás, čo je na konci dňa vždy pekný pocit. Po ruženci večerné slovko a po ňom sa teoreticky ide v tichu spať okolo 21:00. Ale nikdy nie je zlé vymyslieť si niečo, čo odchod do postele aspoň trocha predĺži (lieky, kvapky, leukoplasty, súrne zašívanie uniformy).
A naša úloha počas tohto všetkého? Takmer jediná v tomto všetkom – don Boscova asistencia – jednoducho byť s nimi v každej chvíli. Okrem doobedného učenia máme ešte na starosti niekoľko málo vecí (špeciálny ruženec, raz za týždeň večer špeciálne hry, tri krát za týždeň kluby (každý máme na starosti svoju menšiu skupinku chlapcov), medicínsku starostlivosť, prípadne prinášanie a odnášanie iných vecí, ktoré sú pre každý prípad uskladnené v našom dome…). Avšak tá najdôležitejšia a niekedy aj najťažšia časť je tráviť s nimi každú chvíľu dňa. Byť s nimi a pri nich vo všetkom, čo prežívajú a vo všetkom, čím počas dňa žijú, snažiť sa dostať do ich sveta a priblížiť sa k nim blízko ako sa len dá. Často je pre nich ešte pustiť nás do svojho sveta trochu ťažké. A tak vo všetkom, čím počas dňa žijú, naša úloha je stáť pri nich, hrať sa, srandovať, snažiť sa vychovávať a pomaly sa aj dobre porozprávať.
Ak ste si prečítali tento blog až do konca, možno si hovoríte, čo je toto za misiu? Sme tu 15 hodín denne na rovnakom mieste, s rovnakými chlapcami, v centre, ktoré je krásne, v centre, kde máme všetko, čo potrebujeme. Nechodíme zatiaľ do slumov, nestretávame tých úplne najchudobnejších, nechodíme učiť katechizmus, nespíme na zemi, ani nepíšeme paličkou do zeme. Tiež sme na začiatku bojovali s vlastnými predstavami. Avšak sme si istí, že toto je miesto, kde nás Boh po mnohých modlitbách poslal, a tak sa každý deň snažíme pochopiť, prečo je toto miesto určené pre nás. Popravde, niekedy sa v tejto každodennosti v našom vnútri natrápime trošku viac, ako keby Boh splnil naše „predsudkové“ predstavy. Ale vďaka Bohu aj za to. V hĺbke srdca obaja cítime, že je to takto správne, že Boh to takto chcel a veľa nás učí. O nás, o manželstve, o týchto deťoch, o našich predstavách…zažívame aj množstvo krásnych chvíľ a každý večer zaspávame s vďačnosťou.