… a bude aj mráz, a to tuhý.

Po našom príchode do Aldanu na prvom stretnutí s bratmi v komunite sme rozprávali a plánovali. Ponuka komunity bola začať pripravovať „manželské večery a rodičovské stretnutia.“ S Božou pomocou sme rozbehli kurz manželských večerov a zároveň úspešne prebieha aj kurz rodičovských stretnutí.

Tohtoročná zima začala veľmi mierne. Snehu je málo. Po iné roky sú v Aldane už kopy snehu. Tentoraz sú snehové zrážky veľmi slabé. Domáci vravia: „Chvalabohu za počasie, nemusíme odhadzovať sneh. Bude aj snehu a bude ho dosť a bude aj mráz, a to tuhý.“

Prvá cesta viedla do filiálky Chatystyr, spoločne s Emkou a so saleziánmi, kde sa slávi svätá omša každý týždeň. Po sedemdesiatich kilometroch sa nám objavila dolina a dedinka Chatystyr, známe tváre; Christik s manželkou Irinou, s deťmi Ainou, Sainou a Amfisou, pani Zinaida s manželom Eugéniom s vnukom Alexom, babuška Paša, ktorej pokoj a múdrosť je cítiť v spoločenstve, a ešte mnohé tváre, ktorých mená sa mne a Márii veľmi ťažko pamätajú. Po dvoch rokoch bolo pre nás stretnutie s nimi veľmi krásne.

Evenenkovia v Chatystyre sa rozprávajú medzi sebou jakutsky. Aj počas svätej omše sa modlievajú jakutským jazykom Verím v Boha. Vzhľadom na historický vývoj, len veľmi málo chatystyrských Evenkov ovláda svoj materinský jazyk, ktorý patrí do altajskej jazykovej rodiny medzi mandžusko-tunguzské jazyky. Jakutský jazyk, veľmi melodický až krásne znejúci, patrí do turkickej jazykovej skupiny.

Na sviatok všetkých svätých v Chatystyre bola veľká slávnosť. Krstili sme malého Vlasika, ktorý dostal meno Dominik. Je to syn Paši, ktorá s radosťou a vďačnosťou spomína na mnohých dobrovoľníkov zo Slovenska, ktorí prichádzali do Chatystyru. Zažívala s nimi hlboké priateľstvá, ku ktorým sa rada vracia.

Druhého novembra v Jakutii začal týždeň jesenných prázdnin. Keďže letný tábor na saleziánskej drevenici – izbuške na Tobuku  mal veľký úspech, naplánovali sme „Osennij lagerjok“ pre detí farníkov v dome saleziánov. Program bol bohatý, hry, súťaže, upratovanie snehu pri našom dome, návšteva cintorína, pomoc starkej – pani Danute v podobe upratovania snehu. Každý deň sme slávili svätú omšu, deťom sa veľmi zapáčila adorácia pri sviečkach, kde písali vlastné modlitby. Mária sa starala, aby nám nič nechýbalo a hlavne, aby sa všetci dobré napapali.

V nedeľu 8. 11. 2015 nám zima ukázala svoju plnú krásu. Teploty boli okolo -20°C, hory a mestečko zaliate slnkom. Poobede sme sa vybrali s Máriou a Emkou na prechádzku. Aldan má vybudované lyžiarske stredisko, ktoré je veľmi známe a prichádzajú tam špičkoví lyžiari z celého sveta. Podmienky na lyžovanie sú veľmi dobré, vybudované bežecké trate, prírodný sneh počas dlhej – osemmesačnej zimy.

Dva mesiace nám ubehli veľmi rýchlo. Je až neuveriteľné, koľko stretnutí s domácimi sme s Máriou absolvovali. Ich osudy, životné príbehy z gulagov z rozprávania pani Danuty a ďalších ľudí. Je ťažké pochopiť, koľko človek dokáže prežiť. V tejto časti sveta je zaiste veľa svätých ľudí, ktorí v utrpení a tichosti odišli. Svoje príbehy zobrali so sebou, aby im odmenou bol „Večný pokoj!”

You may also like...

1 Response

  1. Anna píše:

    Krasne co vsetko robite pre tie deti a rodiny

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *