Krst a návšteva zo Slovenska

Asi v polovici októbra, keď už som bol v Kala-Kala približne mesiac, prišla pre mňa jedna veľmi pekná a príjemná udalosť. Zo Slovenska prišli na 2 týždne do Angoly bývalí dobrovoľníci, Marek ktorý bol pred 3 rokmi priamo tu v Kala-Kala a Megy, dobrovoľníčka ktorá bola pred 2 rokmi v Južnom Sudáne. Bola to udalosť, o ktorej som vedel, že má prísť, ale aj tak ma príjemne prekvapila. Keď prišli, tak Marek sa ma opýtal jednoduchú otázku: „Ako sa máš?“, ktorá ma ale odstavila. Slovenčinu som nepočul už mesiac. Musel som hľadať slová, zažil som niečo také po prvýkrát, a bol to zaujímavý pocit. No po chvíli som sa už opäť dostal do slovenčiny, i keď bola s troškou portugalčiny. Potom sa ma Marek pýtal ako to tu funguje, hovoril mi, ako to tu fungovalo predtým. Zistil som, že mám oveľa lepších chlapcov a aj centrum  sa zmenilo k lepšiemu, čo ma potešilo. Od Mareka som sa dozvedel ešte mnoho zaujímavých príbehov, ktoré tu zažil, ale aj rôznych zaujímavostí, z ktorých niektoré tu fungujú  dodnes. A Megy ? Ach jaj, myslím, že si užila svoje – ako jediné dievča v centre medzi toľkými chlapcami sa stala okamžite stredobodom pozornosti. Nevedela síce portugalsky, ale po pár dňoch sa aj ona naučila zopár základných fráz. (Vou te cortar cabeça – Odrežem ti hlavu a pod.)

Dôvodom ich príchodu bolo to, že Marek mal poslednú šancu stretnúť v centre chlapcov, s ktorými tu bol, aspoň niektorých. A vybral si na to veľmi dobrú udalosť: Krst tretiakov. Bola to veľká oslava, na ktorú sa v podstate chlapci pripravujú celý čas, čo sú tu v centre.  Bol to krst spojený aj s 1.sv. príjimaním, čiže slávnosť bola o to väčšia. Prišli rodiny chlapcov a ich krstní rodičia, ktorí tu v centre mali tiež prípravné stretnutia ku krstu.

Po slávnosti v kostole, ktorá trvala asi 3 hodiny, sme sa presunuli a slávili ďalej. A tam sa pre mňa udiala ďalšia super vec plná symboliky. Bolo tam mnoho stolov, samozrejme, veď pre mnoho ľudí. A mňa posadili priamo dopredu k hlavnému stolu a priamo do stredu. Cítil som sa ako keby bola tá celá oslava pre mňa a potom mi to došlo, v ten deň som mal meniny a tá oslava bola fakt chystaná aj pre mňa. Verím, že Boh si to tak nachystal a tak som tam sedel a užíval si to a vedel som o tom len ja a ON. Ďalšia symbolika bola aj v tom, že tá nedeľa, kedy sa to celé udialo, bola misijnou nedeľou, čiže to bol aj taký misijný darček. V ten deň mi prišlo mnoho blahoželaní z domova, ktoré ma potešili, ale asi najväčšie prekvapko prišlo večer, keď sa mi podarilo skype-ovať  s rodinou. Bolo to prvýkrát keď som tu skype-oval, čo bolo super, po dlhej dobe vidieť a počuť rodinu.

V Kala-Kala po krste začalo krátke skúškové obdobie, kedy sa všetci vzorne učili a skúšky neobišli ani mňa. Bol som na skúške z prírodopisu a mal som 5 bodov z 10. Je to síce prvý ročník, ale na to, že to bolo v portugalčine a predtým som tu nebol ani na jednom prírodopise, tak v poho. Ale potom som sa na ďalšiu skúšku pripravil, bola to geometria, a nemyslite si, že to bolo len rysovanie, z tohto testu som mal 10 z 10 bodov a bol som šťastný a hrdý. Na matematiku sa mi nepodarilo ísť, aj keď tú ovládam asi najlepšie, kedže je veľmi ľahká, sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie a nepotrebujem pri nej portugalčinu. Tu som si uvedomil, že sa mi splnil ďalší sen, ktorý som mal. Vždy som chcel ísť do školy od znova, ale s tým, že by som už všetko vedel a tu sa mi to v podstate splnilo, až na jeden háčik, že je to portugalsky 😀 , ale to sa spraví 😀 .

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *