Štyridsať odtieňov snehu

15.10.2015, štvrtok

DSC_5728Hovorí sa, že Eskimáci majú pre sneh vo svojom jazyku viac než štyridsať pomenovaní. Keďže tvorí vo večne studenom Grónsku a Severnej Amerike ich každodennú realitu, mali asi dosť času a priestoru na to, aby si lámali hlavy nad tými najoriginálnejšími názvami pre jeho rozmanité typy. My tu Eskimákov nemáme a naši kamaráti Jakuti ani Evenkovia takí originálni v tvorbe svojej slovnej zásoby neboli. Zato sneh máme… Bežný Slovák asi toto eskimácke huncútstvo nedokáže oceniť, ale misijný dobrovoľník v Jakutsku rýchlo zistí, že sneh dokáže mať mnoho nevídaných podôb. Sneh môže byť mäkký, padať v chumáčikoch, byť ostrý ako sklo a rezať na tvári, alebo sa tak neuveriteľne trblietať, že sa od neho odráža svetlo pouličných lámp na niekoľko metrov a tak do nočnej oblohy svietia ako reflektory. V snehu sa môže človek vyváľať, zájsť si na bežky do tajgy či každý deň do omrzenia odhŕňať vchod pred kostolom.

DSC_5578

◆◆◆

31.10. 2015, sobota

Sneh zakryl podaktoré kozmetické nedostatky v meste a razom to tu opeknelo. Aj na duši ostalo veselšie pri pohľade na sánkujúce sa deti s červenými lícami. Povetrím sa však sem-tam nečujne nesie zabudnutý ston ľudí trpiacich v niekdajších gulagoch a z ich príbehov tuhne krv v žilách. Ľuďom sa ešte nezahojili všetky rany z minulosti, no nikdy nie je na škodu si minulosť pripomínať. Dnes, na konci októbra, si spomíname na Obete represií, z ktorých hŕstka ešte stále žije aj u nás v Aldane. Jednou z nich je naša staručká farníčka litovského pôvodu, pani Danuta, s ktorou je každý rozhovor nezabudnuteľným zážitkom. Táto žena, ktorá odpustila svojim trýzniteľom roky ukradnutého detsvtva v táboroch, je pre nás všetkých žiarivým príkladom kresťanskej lásky.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

A predsa, neznesiteľná bieda niektorých rodín, zúfalstvo a beznádej, sa mi už dávno nezdajú takými neporaziteľnými nepriateľmi ako v začiatkoch. Pre krutosť a násilie, o ktorých je často počuť, sa môže zdať, že ľudský život má v týchto končinách minimálnu cenu. No čo môže vyliečiť ľudí, ktorí to sami so sebou už dávno vzdali, lepšie než milosrdenstvo? Než pocit, že je tu ešte stále niekto, komu na nich záleží, že im ešte stále môže byť odpustené? Boh robí zázraky (na misiách také očividné) a my sme toho svedkami. Ako?

Misia v Aldane sa okrem iného vyznačuje aj tým, že u nás na omšiach okolo oltára netancujú desiatky nadšených domorodcov. Práve naopak – personálne zloženie je trošku skromnejšie. O čo väčšiu má človek radosť, keď hmatateľne pomôže zachrániť aspoň jeden život a môže si povedať, že hoci v malom, ale stálo to za to. Mojim spolubojovníkom, Márii a Palkovi Jarkovským, sa podarilo zachrániť jednu rodinu na pokraji biedy pred absolútnym rozpadnutím. Darovali priateľstvo ľuďom, o ktorých už nikto nestál a oni dnes majú úsmev na tvári, kopec spoločných plánov do budúcnosti, ich tri deti obidvoch rodičov a ja som šťastná, že som mohla dopomôcť tomuto zázraku.

◆◆◆

2.11. 2015, pondelok

DSC_5249Keďže v nekonečnom Rusku musí byť všetko veľké, výnimkou nie sú ani ruské cintoríny. Veľké sú natoľko, že po nich musíte chodiť autom, inak by ste určite zablúdili a zamrzli, alebo stretli hladného túlavého psa. Tí tam chodia sliediť, či niekto na náhrobných kameňoch nenechal nejakú maškrtu pre svojich pozostalých. Táto tradícia je asi jedinou smútočnou ruskou tradíciou, inak Rusi veľmi po cintorínoch nechodia a môžete tam stretnúť len hŕstku slovenských saleziánov s misijnými dobrovoľníkmi (najmä druhého novembra) alebo tých psov.

Deň pred Pamiatkou zosnulých sme sa zúčastnili na oveľa príjemnejšej akcii než blúdení po ruskom cintoríne. V Chatystyre sme u Evenkov krstili nový prírastok do osady, malého Vlasíka. Jeho mamička, verná odchovankyňa saleziánskych oratórií, mu s hrdosťou dala krstné meno po Dominikovi Saviovi. Pre túto udalosť sme ani nemohli zvoliť lepší deň než Sviatok všetkých svätých.

◆◆◆

15.11.2015, nedeľa

Na začiatku novembra sme okrem sviatkov mali o zábavu postarané aj iným spôsobom. Hrubé múry našej fary zaplnil detský krik. V čase jesenných prázdnin sme zorganizovali pre naše decká tábor, ktorý predčil všetky naše očakávania. Nielen čo sa týka zábavy, ale aj duchovnej stránky, ktorú deti prežili až neuveriteľne naplno a kvalitne. Nám, organizátorom, dal tábor tiež veľa, pretože nie je nič krajšie, ako keď sa päť dospelákov vráti do detstva… načo o tom písať, keď fotky hovoria za všetko :)

Za fotky ďakujem Palkovi Jarkovskému.

You may also like...

2 Responses

  1. pali píše:

    ahoj, ja som sa dostal k tomu článku od jedného známeho Nikolas Chirkov, ktorý zavesil túto stránku na fb. Ty si tam teraz na rok? Ja som mal pred 2 rokmi tiež záujem cez saleziánov ísť na Sibír, ale nakoniec som zrušil prípravu. V tom roku (asi 2013) sa Aldan nakoniec ani neotvoril, ak si pamätám. Držím ti tam palce, uži si to tam a prajem veľa zážitkov a obohatenia :). best regards

    • Ema píše:

      Ďakujem veľmi pekne :) Mala som byť celý rok, ale situácia s vízami je veľmi zložitá a trošku sa to nepodarilo… nechcem prezrádzať viac, lebo som o tom už dávno mala napísať blog, len nestíham 😀 … Hlavné je sa za misiu na Sibíri veľa modliť 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *