Môj život v Azeri

Po úvodnom zoznámení sa s fungovaním vecí tu sme dostali na výber, čomu by sme sa chceli venovať. A my so Zuzkou sme sa veľmi rýchlo a jednoducho rozhodli, kto má kde záujmy a priority 🙂 . Čo robí Zuzka a ako sa jej vodí, sa už dozviete v jej blogoch, tak napíšem o sebe a mojom živote, ako tu prebieha.

WP_20150922_001

V prvom rade poviem, že som tu veľmi spokojná 🙂 . Ľudia, či už miestni ako aj komunita sú veľmi fajn a práca ma baví.. A dokonca som tu objavila nové záľuby  😎 . Keďže sme prišli v septembri a mňa ohúril miestny trh so zeleninou a ovocím, dosť času som  zo začiatku trávila zaváraním. Nakladali sme uhorky, lečo, kápiu, zimovali jablká a varili pyré. O rok toho bude hádam ešte viac, už vidím tie nové možnosti. Idea: celkovo azeri kuchyňa je fakt výborná, sčasti orientálna, sčasti európska, i keď sa tu je veľa (výborného) chleba (corek, tendir a lavas).

Práca – väčšinu týždňa trávim v doučovacom Centre Maryam a 1-2 dni v týždni na Xatai (kostol) prácou pre Caritas. O aktivitách Maryam centra a Caritasu nájdete info v mojom predošlom blogu. V centre som postupne začala učiť angličtinu, momentálne mám niekoľko skupiniek od malých deciek po dospelých, od úplných začiatočníkov po celkom fajn pokročilých. Mám pocit, že keď ste tu ako „inostranec“, rodičia často očakávajú, že ich deti naučíte super po anglicky, lebo miestni učitelia to „nevedia“ a nechápu celkom, že decká sa musia hlavne učiť sami, lebo do hlavy im to nikto nenaleje. Takže mňa osobne viac baví učiť dospelých, čož je opak Zuzky.

V centre spolupracujem najmä s miestnou holkou, Rasimou (25), ktorá je jedným z tých veľmi svetlých príkladov, že aj tu, keď sa chce, tak sa dá. Je veľmi šikovná a motivovaná a jej najväčším snom je ísť študovať do Južnej Kórei. Je super vidieť, že aj tu sú ľudia, ktorí majú svoje sny a idú si za nimi, a tak je aj pre mňa príjemnejšie ich v tom podporiť. Napr. ma tento týždeň začína učiť prácu s grafickými programami a ruštinu. Ďalšími veľmi fajn ľuďmi, ktorých som tu spoznala a majú môj obdiv, sú napr. Shamil, ktorý prišiel z chudobnej rodiny z rajóna (dediny), býva v centre Maryam, čím pomáha ako „strážnik“ a po pár rokoch tu sa ukázal ako šikovný učiteľ IT a CISCO. Alebo Aysel, charizmatická učiteľka gitary, ktorá pomáha o. Martinovi s prekladom kníh do azeri a zároveň úspešne motivuje mladých pre spoločné aktivity…a kopa iných.

Keďže v lete sa organizujú tábory, počas školského roka začíname s prípravou miestnych animátorov. Robiť niečo ako dobrovoľník tu nemá veľkú tradíciu, takže získavať mladých a motivovať ich, aby v tom našli aj nejaký osobný zmysel a radosť, je celkom náročné. Takto sa stretávame každú druhú sobotu.

Mimo práce pre centrum sa venujem aj práci v Caritas in Azerbaijan. Tu riešim najmä administratívu, písanie projektov pre sponzorov, vyúčtovania a pod. A keďže ja také veci ľúbim, tak plná spokojnosť  🙂 .

Mimo toho organizujeme podporné akcie na zviditeľnenie aktivít cirkvi ako napr. benefičný koncert v novembri, po ktorom nasledoval tzv. Charity fair – prezentácia jednotlivých projektov. Každý projekt si pripravil nástenku a popri občerstvení, ktoré nasledovalo po koncerte, mali ľudia možnosť dozvedieť sa niečo viac o našej činnosti.

Zároveň sa podobná prezentácia konala aj po anglickej nedeľnej sv. omši, v rámci tzv. čajopitia. Čajopitie je vlastne posedenie pri čaji a sladkom, čož je tu veľmi obľúbená činnosť. Takéto čajopitie sa taktiež robí po každej nedeľnej sv. omši. No a pre veľký úspech plánujeme tieto prezentácie robiť aspoň raz za štvrťrok.

Mimo toho sa učím rusky a trochu azerbajdžansky, behávam, pečiem, navštevujem hodiny gitary a robím veľa iných príjemných aktivít, ktoré mi tento život ponúka.  🙂

 

You may also like...

1 Response

  1. Ema píše:

    Maťka, som veľmi rada, že sa vám darí!!! Konečne vieme „kam ste sa to dostali“! 😀 Držte sa, posielam modlitby :*

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *