Sibírske Vianoce

Posielame vám novoročný pozdrav z Jakutska, kde sme prežili ostatný mesiac starého roka 2015.

Ešte počas pobytu v Aldane sme sa chystali na Vianoce. Deti v oratóriu preukázali svoje umelecké schopnosti maľovaním vianočných pohľadníc, ktoré dopravila na Slovensko naša dobrovoľníčka Emka. Jej pobyt sa v Jakutsku zakončil po troch mesiacoch. Žijeme v nádeji, že v lete sa ešte k nám vráti. Partia zdatných a nádejných tajožnikov sa vybrala na vetvičky kvôli výrobe adventných vencov. Zloženie výpravy: miestny ďaďa Saša a don Jozef spoločne so mnou. Deťom sa spoločná príprava adventných vencov veľmi páčila.

Keďže sme vedeli, že Vianoce budeme prežívať už v Jakutsku, Mária sa posnažila a s pečením začala ešte v novembri. Preto chlapci-bratia v Aldane nezostali bez medovníčkov a vianočného pečiva. Dobroty na svoj čas počkali na polici v komôrke, kde je trvalý mráz.

S Božou pomocou sa podarilo začiatkom decembra úspešne ukončiť Manželské večery ôsmym stretnutím. Po nedeľnej sv. omši sme sa na čajopití rozlúčili s aldanskými farníkmi.

Desiateho decembra ráno o siedmej nás čakalo pred saleziánskym domom auto – taxík, na ktorom nás Voloďa, náš priateľ, odviezol z Aldanu do Jakutska. Vzdialenosť medzi týmito dvoma mestami, naprieč zimnou tajgou, je 550 km. Tajga bola rozprávkovo pomaľovaná farbami typickým pre toto zimné obdobie. Vetvy stromov boli ovešané zamrznutým snehom. Pri odchode bolo v Aldane -22°C.

10Polovica cesty nám ubehla veľmi rýchlo. O desiatej sme sa zastavili v posiolku (dedinke) Ullu. Príchod do Jakutska sme odhadovali okolo jednej, akurát k obedu. No nečakane, približne 100 km pred Jakutskom sa nám z auta začal valiť dym. Spoločne s Voloďom sme ešte raz auto naštartovali. Podarilo sa nám dôjsť k brehu rieky Leny. Dlhočizných 48 minút čakania a neúspešného štartovania pri teplote -35°C na zamrznutej rieke Lene nám dali pocítiť ako nedostatočne sme pripravení na cestovanie v zime na ďalekom východe Ruska. Najmenšie zanedbanie alebo podcenenie, všetko sa obráti proti tebe. Premrzli mi nohy. Kto chce cestovať do Jakutska, neodporúčam cestovať v zimných európskych topánkach. Palce na nohách mi preklepal chlad pre Európana nezvyčajný. Na pomoc nám prišiel na druhom aute don Marián Peciar, bola to pomoc, ktorú si neviete predstaviť.

V Jakutsku vrcholili predvianočné prípravy. Dobrovoľníčka Lucia s deťmi vyrábala adventné kalendáre s predsavzatiami a úlohami na každý deň a tiež vianočné ozdoby.

Tesne pred Vianocami bol v našom kostolíku organový koncert pre deti. Deti kreslili obrázky s prosbami, ktoré priniesli a nechali Ježiškovi v jasličkách. My sme sa potom na tieto ich úmysly denne modlili.

19

18

Štedrý večer sme ako komunita chceli prežiť netradične a naozaj sa to podarilo. Skoro všetko vymysleli naši saleziáni. Pozvali farníkov a nielen ich, mladých aj starších, ktorí žijú sami a prežili by Vianoce osamote. Ježisko prišiel celkom reálne a blízko, keď tesne pred večerou k nám nečakane zašla neznáma pani, pôvodom z Bieloruska: „…ja by toľka organ chatela uslyšať…“ Otec Marián pozval pani Irinu ďalej a ona zaujala pre Krista pripravené miesto pri stole. Tak bola ďalším členom našej osemnásťčlennej štedrovečernej rodiny v Dome Molodeži. Večera prebiehala v atmosfére pokoja, radosti, rozprávania.

Po večeri sa „polnočná“ sv.omša začala o 21.00, pretože tu v Rusku je 25. decembra obyčajný pracovný deň plný príprav na koniec starého a začiatok nového roka. Slávnostnú atmosféru Vianoc tu teda pochopiteľne možno pocítiť práve pri oslavách Nového roku.

Na sviatok sv. Rodiny 27. decembra bola veľká slávnosť. Naša kresťanská rodina sa rozrástla o štyroch malých členov, keď naše rady posilnili Dianka, Dávidko, František a Bohdanka. Bol to skutočný sviatok pre všetkých farníkov. S veľkou radosťou sme prijali za svojich krstných synov trojročného Františka a polročného Dávidka. Lucia sa stala krstnou mamkou osemmesačnej Dianky.

V saleziánskom Dome molodeži sme spoločne s miestnymi farníkmi a veriacimi ženami z Filipín (ony prišli do Jakutska za prácou – au-pair, upratovanie v domoch bohatých Jakutov) pripravili popoludnie s hrami tak pre deti, ako aj pre dospelých. Zažili sme veľa radosti, smiechu, veselosti. Nechýbalo rozdávanie darčekov. Moja Mária vyhlásila a vyhodnotila súťaž o najchutnejšiu, doma pripravenú tortu. Do pečenia sa zapojili viaceré mamy, ochutnávka a hlasovanie bola úloha pre všetkých. Deti spolu s našou dobrovoľníčkou Luciou pripravili scénku s vianočnou tematikou. Bolo to veľmi veselé a milé stretnutie farníkov, ku ktorým rátame aj Filipínky, ktoré sa aktívne podieľajú na živote našej farnosti.

46

V Jakutsku, ako aj v celom Rusku, je hlavným sviatkom Nový rok, ktorý v rodinách slávia podobne ako my Vianoce v kresťanskej Európe, všetci spolu a tiež s rozdávaním darčekov. Ako to zvyčajne býva, vždy niektorí ľudia musia pracovať aj počas sviatkov. Preto vznikla myšlienka miniprojektu „s Novym godom na rabote“ – ísť 31. decembra „zakoledovať“, poďakovať sa za ich prácu. Navštívili sme niekoľko firiem, Fakultnú nemocnicu, Odd. prvej pomoci, domov dôchodcov, mestskú jednotku požiarnej ochrany, detský domov. Zaspievali sme ruské pesničky a odovzdali symbolické darčeky – banán, jabĺčko a sviečku pripomínajúcu Vianoce. Reakcie pracujúcich ľudí: boli veľmi prekvapení, niektorí so slzičkou na líci, spievali s nami a ďakovali za návštevu na ich pracoviskách.

Počas zimných prázdnin bratia saleziáni ponúkli duchovné cvičenia mladým, ktorí k nám chodia. Mnohí z nich sa na niečom takom zúčastnili prvýkrát v živote, veď niektorí sa len začali pripravovať na krst. Začali sme vo štvrtok poobede, záverom bol spoločný nedeľný obed. Program – každý deň prednášky s ústraním, rôzne aktivity, komentované sv. omše. Spolu sme sa učili modliť niektoré modlitby – sv. ruženec, korunku k Božiemu milosrdenstvu, v piatok krížovú cestu, ktorú prichystali sami mladí, adoráciu. V sobotu večer sa mladí uhostili pizzou, ktorú si každý dochutil podľa vlastného vkusu. Mária urobila cesto na pizzu a dohliadala na tvorbu šiestich plechov dobroty. Spoločne s Máriou sme porozprávali o našej ceste viery, o našom manželstve, saleziánskom povolaní a živote na misii v Jakutsku. Mladí boli z duchovných cvičení nadšení. Pri hodnotení vyjadrili túžbu, aby sa im ešte viackrát v živote dostalo takéhoto požehnaného času.

Môže sa Vám ešte páčiť...

6 komentárov

  1. Ema píše:

    Jarkovskí, chýbate mi!!! Ja žijem v nádeji, že keď sa v lete vrátim, ešte tam budete 😉 A ďakujem vašim Anjelom strážnym, že vám zachránili prsty na nohách 🙂 ja si to VIEM veľmi dobre predstaviť!!!

    • Palo píše:

      Ahoj Emka, aj ty nam chybas. Ži nadej mame stale. Myslim, ze ta privitame v Jakutsku na letisku. Jednym z anjelov bol nas o. Marian, ktory nam prisiel pomoct. Cakame ta Emka!

  2. Dana píše:

    To s tým autom…až mi mráz prešiel po chrbte!!! (určite nebol taký veľký, ako ten v tých europskych čižmách…) Ja som túto „predtuchu“ vyslovila, keď mala ísť Emka domov – že čo keď sa pokazí auto niekde v tajge v tých mínusových teplotách… ChválaBohu – sa to dobre skončilo… A je mi ľúto, že tam Ema nie je s Vami…

  3. jozef z píše:

    Paľko, Marienka, Vy ste už ozajstní MISIONÁRI. Pán Boh Vám zaplať za všetko! Klobúk dole pred Vami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *