Slúžiť životu

Ani neviem, kde začať, keďže január zatiaľ vyhráva v pestrosti programu a akcií. Posledný deň v roku sme sa spolu s Katkou a Lukášom (v Kala-Kala mali chalani prázdniny a aby Lukáš nebol v centre sám, prišiel k nám v decembri) presunuli do hlavného mesta Angoly, kde sme v saleziánskom centre v časti Lixeira (v preklade „smetisko“ a ozaj to takto bohužiaľ aj vyzerá) privítali spolu s ostatnými dobrovoľníkmi a miestnou komunitou Nový rok.

Francúzsko, Taliansko, Slovensko, Nemecko, Uruguay, Brazília, Argentína,…o pestrosť národností, ktoré sa tam stretli, nebola núdza. Asi hodinu pred polnocou v očakávaní toho, čo prinesie ten ďalší rok, jeden z dobrovoľníkov navrhol, nech skúsi každý napísať, za čo je vďačný za ten už pomaly sa končiaci rok. A tak sme písali a zdieľali sa…a bolo to veľmi obohacujúce počuť, kto čím žije.

Po troch, viac-menej oddychových dňoch v časti Lixeira, sme sa presunuli do ďalšieho centra v Luande s názvom Viana (centrum pre formáciu saleziánskych ašpirantov z celej Angoly), kde sa konala týždenná Škola pre animátorov pod vedením MJS (Movimento Juvenil Salesiano, čo znamená pastorácia mladých). Stretlo sa tam vyše 250 mladých zo všetkých miest Angoly, kde pôsobia saleziáni a sestry saleziánky. Účastníci boli rozdelení do troch ročníkov, od začiatočníkov po tých končiacich. A pojem „škola“ tu naberal aj reálny význam, keďže program dňa pozostával zväčša z prednášok, počas ktorých boli všetci zatvorení v triedach. O to viac radosti a hluku bolo cez prestávky, keď sa vonku naplno tancovalo a spievalo 🙂 . Prednášky boli samozrejme obohatené aj o prípravu rôznych scénok, tancov, kresieb…teda snaha aj niečo skupinové tvoriť, nielen počúvať. Jedno poobedie sme strávili všetci na pláži, tak to bolo celkom podarené, keď skoro 300-členná skupinka dorazí na pláž 🙂 . A ako to tu býva (netuším, či len na takýchto akciách alebo všeobecne), nekúpalo sa v plavkách, ale v kraťasoch a tričkách. A potom sme takíto mokrí, s pieskom až za ušami (pieskové vojny nesmeli chýbať), nasadli do autobusu a viezli sa vyše hodinu naspäť do centra…a bolo nám dobre 😀 . Úlohou nás dobrovoľníkov počas Školy pre animátorov bolo pomáhať, s čím bolo treba – od registrácie, vydávania stravy, cez prípravu materiálu pre prednášajúcich, fotenie, prípravu záverečných kariet pre úspešných absolventov, atď. Bol to pekný čas a príležitosť stretnúť sa s ďalšími dobrovoľníkmi, pomôcť s prípravou, zažiť ďalšiu skúsenosť a spoznať mladých z rôznych kútov Angoly a keďže my dobrovoľníci sme pre nich tak troška viac „atraktívni“, stále bolo s kým tráviť čas. A tí mladí sú teda riadne veselá kôpka 🙂 . Posledný deň mali všetci účastníci záverečné testy z rôznych oblastí, ktoré počas týždňa študovali. Kto bol úspešný, dostal postupový preukaz do ďalšieho ročníka, tretiaci dostali oficiálny „preukaz animátora“.

        foto1      foto2

Po horúcich 10-tich dňoch v Luande sme sa v druhú januárovú nedeľu vrátili naspäť do nášho Calulo, kde našu komunitu na mesiac doplnili štyria ašpiranti a dvaja ponovici, čo len pozitívne pridalo na atmosfére 🙂 . V ten deň prišla do Calulo aj skupinka 15-tich univerzitných študentov z Luandy, ktorí tu strávili 2 týždne ako dobrovoľníci (študenti z Univerzity v Luande, kde učia aj saleziáni, každý rok v januári počas prázdnin, rozdelení do skupín, strávia 2 týždne ako dobrovoľníci v niektorom saleziánskom centre Angoly). Doobedia mávali na našej škole kurzy portugalčiny, matematiky a angličtiny pre deti a mladých, poobede navštevovali rodiny v Calulo, po nich mali kurzy kreslenia, tancu a divadla pre deti, pre mladých boli pripravené prednášky na rôzne zaujímavé témy. A keďže to bola aj pre nás príležitosť, spoznať sa s „miestnymi dobrovoľníkmi“, snažili sme sa pracovať spolu, nakoľko nám čas dovolil. Ja som si vzala na doobedia jednu triedu mladých na doučovanie matematiky, poobedia som mala s jedným študentom na starosti kurz kreslenia. Boli to síce dva plné týždne (môj denný harmonogram vyzeral asi takto: 6:30 omša, raňajky, 8:30-9:45 kurz angličtiny, 10:00-12:00 doučovanie matematiky, obed, 13:30-16:30 oratko, 16:30-18:00 kurz kreslenia, 18:00 ruženec, večera a po večeri príprava na ďalší deň), ale veľmi príjemné. Cez víkend sme nasadli do áut a p.Luis nás všetkých (študentov, nových ašpirantov a nás dve dobrovoľníčky) zobral na mini-výlet na jednu farmu, kde sme sa mohli pokochať krásou Afriky plnej kopcov, skál a zelene. Po necelých dvoch týždňoch sme sa rozlúčili s univerzitnými študentmi z Luandy a spolu so štyrmi mladými z Calulo cestovali do Benguely (vzdialenej od Calulo 8 hodín autom), kde sme strávili 4 dni. Konala sa Assembleia MJS pre zástupcov všetkých SDB a FMA centier. Títo zástupcovia miestnej MJS (pastorácie mládeže) sa stretávajú na Assembleii raz za 3 roky (je to ako Valné zhromaždenie), hodnotia uplynulé a plánujú ďalšie tri roky. Naša náplň práce bola podobná tej počas Školy pre animátorov. Napriek tomu, že sme boli iba štyria dobrovoľníci, práce až tak veľa nebolo, a tak sme stihli vybehnúť aj večer na hamburger a pivko 🙂 .

Návratom do Calulo začal týždeň príprav na víkendovú oslavu sviatku dona Bosca. Keďže na moju otázku, či sa tu niečo organizuje, som od p.Luisa dostala negatívnu odpoveď, povedala som si, že don Bosco si zaslúži aspoň mini-oslafoto4vu. A tak som celý týždeň venovala príprave programu (poobedie pre deti a večer pre mladých), stretávala sa s moderátormi, animátormi stanovíšť, či s ponovicmi, s ktorými sme chystali večernú animovanú adorku pre mladých. A poviem vám, že organizovať niečo hoci len malé, v tomto „mierne“ dezorganizovanom svete mladých, ktorí majú vlastný pojem o čase, je celkom náročné. Ale tak spoločnými silami sme to úspešne zvládli, aj keď po asi hodine začalo pršať a tak sme troška upravili program a presunuli sa všetci, s asi 200 deťmi, do sály, kde mala každá skupinka oratka pripravenú scénku alebo tanec. Na večernú adorku prišlo okrem nás a ašpirantov asi len 15 mladých. Tak ma to aj mrzelo, že o to nemajú záujem, ale na druhej strane posilnilo ešte viac v modlitbe za nich. Aj keď ma to samú stojí veľkú dávky dôvery v týchto mladých, že ich môžeme predsa len niekam posunúť. Po rozhovore s p.Luisom sme sa dohodli, že sa zapojím do miestnej MJS (pastorácia mladých). A tak rozmýšľam, ako pomôcť s formáciou animátorov, ako im odovzdať to, čo som mohla ja za tie roky nadobudnúť…aby to nebolo nič náročné, ale pritom vzbudiť u nich samých záujem niekam sa chcieť posunúť.

foto3A tak sme sa po januári plnom akcií a milých zážitkov prekoprcli do februára. A prvá polovica nášho angolského dobrovoľníctva je za nami. So začiatkom jej druhej polovice sa nám zmenila aj náplň našej práce tu. Keďže začal nový školský rok, stali sa z nás s Katkou učiteľky náboženstva pre mladých (študujú poobede) a dospelých (študujú večer). Niektorí moji študenti sú starší ako ja, iní síce študujú u nás, ale sú iného vierovyznania, materiál na hodiny si chystáme samé a ešte keď tieto témy vysvetľujem v portugalčine…hmm, no mám pred tým aj celkom rešpekt. Ale zatiaľ to beží fajn 🙂 . Takisto som prvé týždne učila mladých matematiku, kým sa nevrátil ich profesor. Na škole mám tiež zodpovednosť za „Pastoral Escolar“ (ide o formáciu študentov, voľného času, akcií…), počas týždňa tiež pokračuje doobeda môj kurz angličtiny pre mladých a po ňom kurz matematiky. Víkend začína sobotňajšími katechézami pre deti (ja mám na starosti skupinku pripravujúcu sa na krst a 1.sv.prijímanie), s naším oratkom pokračujeme v nedeľňajšie popoludnia. Taktiež máme zodpovednosť za všetky oratká tu v Calulo, ktoré sa počas januára rozbehli a vytvorili sa skupinky animátorov, ktorí ak potrebujú hocijaký materiál či čokoľvek iné, majú sa na nás obrátiť. A teda posledná taká z väčších vecí je moja pomoc s účasťou mladých z Angoly na Svetových dňoch mladých v Krakowe, kde spolu s nimi pôjdeme.

Všetky tieto aktivity by však boli iba aktivitami, keby som v nich nenachádzala zmysel. Zmysel v mojej službe tu, ako môžem konkrétne pomôcť. Učiť na škole, hrať sa s deťmi, chystať akcie,…možno si poviete, že „to si mohla robiť aj doma“. Mohla (a celkom skromne si myslím, že aj sčasti robila). A preto som tu, lebo veľa som dostala a toto je jedna z príležitostí a pozvaní od Boha, ako sa s tým podeliť. V uplynulých dňoch ma oslovila jedna myšlienka: „Quem não vive para server, não serve para viver.“ V preklade: „Kto nežije pre službu, neslúži životu.“ Myslím, že každý deň vieme nájsť spôsob, ako sa dá slúžiť…v jednoduchosti, v skromnosti, z lásky. Verte mi, že kto sa naučí deliť, získa x-násobne…

 

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *