Rande, svadba, deti…rozvod

Síce nie veľmi optimistický názov, no rozvodov je tu veľa…a svadieb ešte viac. To, čo budete čítať, je môj pohľad na veci, na základe toho, čo tu zažívam a rozhovorov s mojimi miestnymi študentmi (od deti po dospelých), kolegami a Saleziánmi.

 Rande

Na otázku, kde sa zoznamujú mladí ľudia, dostávam štandardnú odpoveď – škola, doučovanie, krúžky, susedia, rodina. Chodenie do barov či na diskotéky cez víkend tu mladí vôbec nepoznajú. Toto je pre nich aj jeden z veľkých strašiakov “západu” – obraz alkoholu, drog, skazenosti a pod. Namiesto toho sa tu muži stretávajú v cayxanach (miestne pohostinstvá) pri čaji, čo je čisto mužská záležitosť a ženy chodia do cukrárne.

Takže miesta, kde môžete stretnúť budúceho partnera sú obmedzené na školu, doučovacie a záujmové krúžky či susedov. Ďalším kanálom, a to dosť populárnym, je rodina. Rodiny sú tu zvyčajne silne previazané a dohadzovanie vzdialenejšej nepriamej či aj tej priamej rodiny je bežná prax aj teraz. Bratranec? Stane sa.

Ak sa už teda dvaja ľudia zoznámia a začnú “randiť”, väčšinou to obnáša prechádzky, návštevy “reštaurácie” a pod. Prejavy náklonnosti na verejnosti či spoločné bývanie pred svadbou sú tu veľmi zriedkavé. Niekoľkoročné randenie, ako je bežná prax v Európe, sa tu tiež veľmi nevidí.

Svadba      

Mladí sa berú často veľmi mladí (do 20 rokov), a to najmä  na dedinách.

Svadbe predchádzajú štandardne zásnuby. S výberom partnera musí rodina vždy súhlasiť.  V prípade dohodnutej svadby môže ale nastať problém, ak sa rodiny nevesty a ženícha pred svadbou rozhádajú, alebo sa zmení niekoho finančná situácia a pod. Zrušené zásnuby – to má dievča dosť veľký problém = Kto si ju ešte vezme? Tak hor sa do práce a do mesiaca ti príbuzní nájdu nového ženícha…

Prípravy na svadbu sú rýchle. Ja som tu zažila 2 svadby. 1 nevesta pracovala do posledného dňa pred svadbou, pri tej druhej si zas termín svadby stanovili len 3 týždne pred obradom.

Klasická svadba obsahuje pytačky u nevesty doma (to som osobne nezažila, takže túto časť preskočím). Formálna svadba prebehne na úrade a hostia sa následne stretnú s mladomanželmi v “svadobnej sále”. Može sa však stať, že hostina sa koná až pár mesiacov po obrade a dovtedy žijú “mladomanželia” ako predtým – osobitne u rodičov.

Svadobná sála je špeciálna budova, určená primárne na svadby. Každá sála má aspoň 2-3 kameramanov a fotografov, ktorí Vám tam pobehujú a motajú káble pod nohy. V Baku je takýchto sál ako húb po daždi. Svadby sa konajú v hociktorý deň v týždni a keďže sa sem sťahuje veľa ľudí z dedín, sály bývajú plné.

Po príchode mladomanželov do sály začína oslava. Nikdy ale neviete, koľko hostí Vám príde, nakoľko pozvaní sú takmer všetci  z rodiny, priatelia, kolegovia, susedia. Je to dosť neoficiálne, no tento princíp neistoty je tu hlboko zakorenený v miestnej kultúre a tak to asi nikomu nevadí.

Princíp svadby je tak trochu “obchod”. Dary a kvety sa nekupujú, na “dary” slúži špeciálna urna (osobitne ženích a nevesta) s prichystanými obálkami. Na obálku napíšete meno a prianie pre mladomanželov a vložíte peniaze. Koľko? Koľko im dlhujete…po skončení svadby rodičia mladomanželov obálky otvoria a mena a sumy zapíšu do “rodinnej knižky dlhov” a tak si pred každou svadbou viete skontrolovať, koľko ešte musíte komu vrátiť a asi koľko hostí si môžete priviesť.

Zaujímavosťou pre mňa boli tance. Osobitne tancujú ženy v kruhu a po ňom osobitne muži. Folklórny tanec a hudba sú tu veľmi populárne, hudba je zväčša živá, pričom sa umelci aj striedajú. Je to zároveň otázka prestíže, ktorá je v AZ veľmi podstatná.

Svadba netrvá dlho, cca 5-6hod, končí sa o polnoci, vraj preto, že v tom čase už bývajú chlapi podgurážení.

Po svadbe je bežná otázka: “A dovolí ti manžel pracovať?” To podľa mň vraví veľa. Hlavou rodiny je vždy chlap, žena je skôr potrebná pre starostlivosť o domácnosť a deti.

Deti

V tradičných rodinách  by mala žena otehonieť do 3 mesiacov po svadbe. Ak sa tak nestane, svokra ju berie ku doktorom.

Prvé dieťa rodiny by mal byť chlapec. Celkovo je stále trend uprednostnovať mužov pred ženami. Preto boli v minulosti dosť podporované potraty dievčatiek, čo však našťastie v súčasnej dobe upadá a doktori už majú zakázané takéto potraty ženám navrhovať. Avšak tradícia je tradícia a to najmä na dedinách. Podľa oficiálnych štatistík sa priemerne 16% detí ročne nenarodí z dôvodu abortu.

Mnoho žien ostáva po svadbe doma, starať sa o rodinu a deti. Keďže často ženy nemajú vzdelanie, či už preto, že ho podľa ich vlastných rodičov nepotrebovali alebo sa jednoducho veľmi mladé vydali, často sa o deti nevedia veľmi postarať.

A dostávame sa k problému vzdelávania detí a nechodenia detí do školy. S otázkou vzdelávania detí sa naša misia značne zaoberá, či už cez doučovacie centrum Maryam alebo cez program Adopcie na diaľku. Nedostatočné vzdelanie detí je podľa mňa jedným zo základných problémov, ktoré bránia rozvoju ľudí v AZ. Deti do školy často takmer vôbec nechodia.

Zaujímavé je vnímanie vzťahu rodičov a detí. Chlapi si žijú väčšinou svojím životom, ich úlohou je uživiť rodinu, tráviť čas v cayxane s kamarátmi, ale výchova detí ide zväčša úplne mimo nich. A takýto príklad potom dávajú aj svojím deťom. Deti sú skôr naviazané na matky, ktoré s nimi trávia celý deň, no tie sa tiež často viac utiekajú k fantastickým príbehom tureckých telenoviel, než aby sa venovali vlastným deťom.

Rodičia si často neuvedomujú, prečo by mali deťom venovať svoju pozornosť a zaujímať sa o nich a že vzdelanie dáva deťom základ lepšej budúcnosti, a tak jednoducho tento bludný kruh chudoby a tradícii pretrváva.

Rozvod

Veľmi vela manželstviev končí rozvodom. Pri tomto štýle “dohovorov” a pragmatizmu sa asi ani niet čomu čudovať. Rodina sa na jednej strane cení vysoko, no na tej druhej musí byť tá “novovzniknutá” prijatá a podporená tou pôvodnou.

Veľa chlapov skôr či neskôr svoju rodinu opúšťa, alebo odchádza na dlhé obdobie pracovať do zahraničia, kde si založí novú rodinu. Nakoľko mnoho mužov tu pracuje na mori v rámci ropného priemyslu, nie je tento štýl života ojedinelý.

A teraz si predstavte ženu s dieťaťom, bez vzdelania, ktorá nikdy nič nerobila, len sedela doma a chystala sa na vydaj a zrazu sa ocitne sama. Samozrejme, prvé čo, vráti sa k svojej pôvodnej rodine…ak ju príjme. No je veľa prípadov, kedy rodičia dcéru príjmu, no jej dieťa už nie. Hoci jej svadbu dohodli oni, dieťa je už brané ako neželaný “prírastok”. No, ľahké to tu teda nemajú…

Týmto článkom vykresľujem časť reality, s ktorou som sa tu v rámci práce stretla a aj kvôli ktorej vidím veľký zmysel našej misie tu. Nechcem ním ale tvrdiť, že toto je tá jediná realita, ktorá tu je. Určite tu žije aj veľa usporiadaných rodín, ktorých život je veľmi odlišný od toho, ktorý som popísala vyššie. My sme tu ale najmä práve pre tých.

Saleziánskou misijnou dobrovoľníčkou som vďaka občianskemu združeniu SAVIO a Saleziánom don Bosca. Ak chceš aj TY získať dobrovoľnícku skúsenosť, vyplň prihlasovací formulár dostupný tu: http://bit.ly/misijnidobrovolnici, a to najneskôr do 11.septembra 2016. Jeho odoslaním budeš zaradený do 10-mesačnej prípravy, ktorá predchádza ročnej skúsenosti na misiách. Viac info o saleziánskom misijnom dobrovoľníctve TU

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *