Daj svetu to najlepšie, čo máš!

Odvaha, vždy odvaha: nikdy sa neunavujme robiť dobre a Boh bude s nami.
(sv. Don Bosco)

Boh nás pozýva spolupracovať na jeho veľkom diele. Dáva nám rôzne možnosti, schopnosti a dary, ktorými môžeme prispievať k Jeho dielu. Dal nám nádherné poslanie pracovať s ľuďmi a pre ľudí, aby sa nik necítil sám, opustený a nemilovaný. foto5Pri každom jednom stretnutí človeka s človekom sa tu objavuje vzájomné poslanie jedného voči druhému. Formuje sa tu príležitosť naučiť sa jeden od druhého niečo nové, naučiť sa, ako žiť čoraz viacej v bratskej láske, porozumení a prijatí. Dokázať priniesť svedectvo Božej lásky našimi životmi. Sú to dve ruky – jedna, ktorá niečo dáva a druhá, ktorá niečo prijíma. No aj keď si to niekedy ani neuvedomujeme, každá ruka v tej chvíli niečo dáva a zároveň aj niečo prijíma. Vždy je to obojstranný proces. Toto je misia a túto misiu vytvára každé miesto, každá situácia nášho života. Utvára sa tu tak priestor, do ktorého sme poslaní Bohom, a v ktorom sa Boh dáva spoznať cez jedných tým druhým. Každý jeden z nás je poslaný. Tento misijný mandát sme dostali všetci pri krste. Mandát, ktorý nám dal Kristus: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk16,15). Je úplne jedno, kde sa nachádzame, či je to doma alebo niekde vo svete. Niekedy sa stretávame s dvoma pohľadmi na misie – niektorí si myslia, že keď sa jedná o misiu, tak je to ísť do zahraničia ohlasovať radostnú zvesť a druhým pohľadom je ako keby otázka „Prečo ísť na misie, keď aj na Slovensku ju potrebujeme? Nezabúdajme, že misia je všade okolo nás a všetci sa na nej podieľame a najťažšia misia je práve tá doma.

Kedysi dávno som bola aj ja zástancom práve tej otázky „prečo ísť na misiu“. Vždy som hovorila, že ja som na misii tam, kde sa práve nachádzam, a že nikdy na misie nepôjdem. No napriek tomu som cítila v srdci túžbu stať sa misijným dobrovoľníkom. A hoci som túto túžbu v srdci mala neustále, stále som ju nejak potláčala. Raz prišiel ale deň, keď sa vo mne niečo zlomilo. Bolo to presne 16. septembra 2014, keď som po prvýkrát uvidela plagát s nápisom „SALEZIÁNSKE MISIJNÉ DOBROVOĽNÍCTVO“. Od toho dňa som čoraz častejšie začala uvažovaIMG_1962ť o „mojej“ misii. Keď prišiel rok 2015, rozhodla som sa rozhodnúť sa – teraz alebo nikdy. Rozhodnúť sa v mojom prípade nebolo naozaj jednoduché, nakoľko som bola v tom čase zasnúbená. No rozhodla som sa vykročiť na túto cestu, túto jednoročnú prípravu. Počas tejto prípravy sme sa s mojím snúbencom rozišli a mňa čakali veľmi náročné mesiace. Napriek tomu, čo sa udialo, nikdy neľutujem moje rozhodnutie stať sa saleziánskym misijným dobrovoľníkom. A kto je saleziánsky misijný dobrovoľník? Saleziánsky misijný dobrovoľník sa usiluje ľudsky, kresťansky dozrievať, aby v spoločenstve účinne pomáhal vychovávať a evanjelizovať mladých, zvlášť tých najchudobnejších – vlastným príkladom, službou, ako priateľ a vychovávateľ – a takto nezištne prispieval k premene spoločnosti, šíreniu dobra a budovaniu Božieho kráľovstva, a to všetko v saleziánskom štýle.

Príprava bola rozdelená do dvoch „blokov“. Prvý polrok sme pracovali na sebe a v druhej polovici nám bola pridelená misijná destinácia a začala sa aktívna príprava na naše misie. Mne bola misijná destinácia pridelená až o mesiac neskôr ako ostatným, nakoľko som potrebovala viacej času, ktorý som potrebovala venovať práci na sebe. misieBol to mesiac neistoty a práce na sebe, ktorý mi však priniesol do srdca veľkú radosť a pokoj. Keď som sa 24. apríla dozvedela, že idem do Mexika, mohla som radosť prežívať naplno. Príprava určením destinácie ale nekončila. Nasledovali ešte veľmi užitočné školenia a ročnú prípravu ukončovali duchovné cvičenia, ktoré uzatvorila slávnosť odovzdávania misijného mandátu – a aj misijného kríža 26. júna 2016 v Žiline. V najbližších dňoch, ak sa nám podarí vybaviť si víza, by sme mali odletieť do tejto destinácie spoločne ešte s ďalším dobrovoľníkom Martinom, hoci každý z nás bude na inom mieste, a preto vás všetkých prosím, aby ste nás sprevádzali na tejto ceste, ktorá bude asi častokrát náročná, svojimi modlitbami, a to nielen nás, ale aj ostatných misijných dobrovoľníkov, ktorí odchádzajú do Angoly, Kene, Azerbajdžanu a na Luník IX.

A odkaz pre všetkých: všetci sme poslaní na misie všade tam, kde sa práve nachádzame – či už v škole, v práci, doma, na ulici a pod., – buďme teda predĺženými rukami nášho Nebeského Otca a snažme sa dať zo seba to najlepšie, čo môžeme a majme na mysli myšlienku sv. Matky Terezy: „Dáš svetu to najlepšie, čo máš a udrú ťa po tvári. Ale aj tak daj svetu to najlepšie, čo máš!“

Ďakujem saleziánom a občianskemu združeniu SAVIO za ich starostlivosť a vedenie počas našej ročnej prípravy a samozrejme všetkým, ktorí s nami počas tejto prípravy boli vždy nablízku :).

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *