Deti Don Bosca!
Deti DON BOSCA. To je nadpis pre môj ďalší blog. Každý, kto má akúsi vedomosť o tom, kto bol Don Bosco, čomu sa venoval a aký život viedol, tak mu musí byť jasné, že to bol skutočne svätý muž. Spomínam to najmä kvôli tomu, že tu, ďaleko za Atlantikom, príklad Don Bosca premieňa mnoho mladých sŕdc k tomu, aby nasledovali jeho odkaz...
Sú vianočné prázdniny a chlapci aj dievčatá odišli na prázdniny do svojich rodín. Rozprával som sa s chlapcami, ako budú prežívať sviatky. Majú tri týždne prázdnin, tak ma celkom zaujímalo, ako budú tráviť tento čas. Moje jazykové zručnosti sú na tom o niečo lepšie a tak som mohol byť odvážnejší pri komunikácií s nimi. Pýtal som sa, ako budú tráviť prázdniny a čo budú robiť. Také základné otázky, na ktoré sme u nás doma zvyknutí. Po niekoľkých rozhovoroch som však zistil, že nie všetci prežijú „šťastné a veselé“ sviatky. Mnohí z nich budú pracovať od rána do večera na ranči alebo doma. Niektorí z nich prežijú prázdniny sami bez rodičov a len so svojimi súrodencami alebo blízkou rodinou, pretože rodičia buď pracujú alebo ich jednoducho nepoznajú. Predsa som však bol vďační za tieto chvíle a za to, že som o niečo viac mohol spoznať životy týchto chlapcov. Bol to vzácny čas aj preto, že som si k nim našiel inú cestu a ešte viac mi prirástli k srdcu. Priznám sa, že nie všetci mi boli od prvej chvíle sympatickí, no po týchto rozhovoroch, aj vďaka detskej úprimnosti, sme sa stali lepšími priateľmi. Bola to jedna z chvíľ, kedy som sa znova presvedčil o tom, že Ježišova láska nemá hraníc.
DON BOSCO (bol) je frajer, pretože vedel ako z hrdého, tvrdohlavého a bojovného chlapčenského srdca vyťažiť úprimnú lásku ku Kristovi. Napríklad, milé príhody zažívam s nimi pri sv. omši. Chlapci sú chlapci a samozrejme, že väčšina z nich neobsedí v tichosti. Raz počas sv. omše som si všimol, že niektorý s chalanov robí neplechu, tak som sa na to šiel pozrieť. Zdalo sa, že to vadilo aj ostatným chalanom a tak ten, čo sedel za ním, mu takú fukol poza ucho, že aj mňa to zabolelo. Samozrejme, že mi trhalo kútikmi, ale musel som nahodiť prísnu-kamennú tvár, ktorou som chcel povedať, že si to zaslúžil. Všímam si, koľko veľa dobra sa v nich ukrýva. Ich láska je taká úprimná a pritom taká jednoduchá, že sa stále mám od nich čo učiť. Byť jedným z nich. To je hlavný magnet, ako si získať ich lásku. Myslím, že v tomto bol Don Bosco skutočným majstrom. Chlapci, ale aj muži sú radi, keď ich niekto pochváli či potľapká po pleci za dobre odvedenú prácu. Vtedy do ich srdca vlievate zdravé sebavedomie a plní sa úprimnou láskou. Spomínam to najmä kvôli tomu, že keď robíme s chlapcami, väčšinou po ťažkej práci niektorí z nich prídu a hneď nás začnú zahŕňať otázkami…dobre som to urobil, však? To ťažké drevo som sám odniesol… Vtedy mi je jasné, čo ich detské srdce hľadá, hoci oni to pomenovať nevedia – túžia po prijatí.
Nie vždy sú len pekné chvíle a čas na rozdávanie úsmevov. To, že chlapci žijú v neúplných rodinách alebo situácia v rodine je problémová, si vyberá svoju daň. Len 30% z týchto chlapcov má mamu a otca. Krásne to vidno na tých chlapcoch, ktorému z nich chýba to mamine nežné pohladenie či otcove objatie a povzbudivé slovo. Chlapci často nevedia zvládať svoje emócie a niekedy máme čo robiť, aby sme ich udržali na uzde. Priznám sa, že vtedy mám niekedy aj ja obavy, čo bude. To sú chvíle, kedy sa aj my učíme spravodlivo a s láskou napomínať. Niekedy to pomáha, niekedy nie, ale našťastie na chlapcov všeobecne platí to, že im dáte jesť, vyspia sa a na druhý deň je všetko v poriadku. 🙂
Chlapci zo Cecachi sú deťmi Don Bosca, pretože sú odrazom jeho veľkej lásky k mladým, ale najmä sú Božími deťmi. Všetci nimi sme. Aj keď sú to väčšinou chlapci z rodín, kde zlyhali rodičia, vždy majú pri sebe Otca, ktorý plní svoje sľuby. Prajem všetkým vám požehnané prežitie vianočných sviatkov a radosť z príchodu Spasiteľa.
Buďte dobrí! 🙂