Blikajúce Vianoce

Čo si predstavím, keď sa povedia Vianoce? Okrem môjho takého hlbšieho vnímania sa mi Vianoce vždy spájali s termínom “narodeniny”. Čas adventu nás vždy pozýva pripraviť si srdce na tajomstvo a čaro Vianoc. A tu si vždy spomínam na jednu myšlienku z kázne, ktorú som počula, keď som mala 6 rokov: “Malý Ježiško bude sláviť narodeniny. Prečo očakávaš darček ty? Však ty ho dostaneš, keď budeš sláviť ty tvoje narodeniny. Toto sú narodeniny malého Ježiša. Čo mu daruješ ty?”. A hoci každý rok počujem množstvo úžasných myšlienok, táto má v mojom srdci jedinečné miesto (samozrejme vzhľadom na môj vek a získané vedomosti je už trochu rozvinutejšia 😀 ). A čo viac sa mi spája s terminom Vianoce? Krásne spevy, slávnostná hudba, radosť, smiech, “SNEH”…a svetielka. Z takého jednoduchého osvetlenia, ktoré sme mali doma, som sa neskôr presunula do rímskych ulíc, ktoré boli nádherne osvetlené. Svetlo, ktoré prináša svetlo. To nám oznamuje aj žalmista: “Dnes zažiari nad nami svetlo, lebo sa nám narodil Pán.” Tento rok boli pre mňa Vianoce 2016 tak nejak odlišné. Nielen v tom, že som ich neslávila s mojou rodinou doma v Zázrivej. To vlastne pre mňa nebolo nové, pretože už niekoľkokrát som slávila Vianoce v zahraničí. Odlišné boli v tom, že ja som vnútorne slávila Vianoce pred Vianocami, spolu s “mojimi” deťúrencami, učiteľmi, saleziánmi a saleziánkami. V deň, keď všetci odišli, som dostala “rozkaz”, aby som odložila všetku vianočnú výzdobu. Jediná stopa, že Vianoce len prichádzajú, ostala v kaplnke. Aj Štedrý deň bol iný. Môj priebeh dňa – vstávanie, sv. omša, raňajky, práca na poli – kopanie, hrabanie, upratovanie dreva, telefonovanie, upratovanie, a následne vešpery, sv.omše. Zvyčajne nevypisujem moje denné aktivity, ale tieto som vám musela napísať. Asi preto, že som bola zvyknutá stíšiť sa v tento deň, počúvať koledy a pomáhať pri pripravovaní večere, resp. vianočného stromčeka. Ale pracovať na poli? Tak to by mi nenapadlo ani vo sne (odhŕňanie snehu nerátam :D). A čo mi napadlo vo sne, sa stalo mojou skutočnosťou. Ale kedže ma má Boh veľmi rád, tak mi daroval hneď cez deň jeden veľký darček. Ako som už spomínala, a často v mojich blogoch spomínam, internet tu je zázrak. Niekedy funguje na základe poveternostných podmienok, niekedy je to naozaj zázrak, že funguje. Takmer celý december nefungoval. A keď začal fungovať posledný adventný týždeň, tak fungoval 3 minúty – akurát čas na odoslanie potrebných mailov alebo vyvesenie vianočného pozdravu. Písanie blogov vyžaduje niekedy obrovskú trpezlivosť (hlavne keď sa celý týždeň snažíte napísať blog a zakaždým vás vypne 😀  ). A práve v tento deň som tak rozprávala s Bohom, že nech mi dá aspoň niekoľko minút, aby som mohla konečne zavolať domov. A keď som prechádzala poobede ihriskom, zrazu mi zavibroval mobil. Hneď som vedela, že mám internet, a tak som hneď využila možnosť zavolať domov. Keď som sa dovolala, akurát už poobzerali darčeky, takže som mohla všetkých pozdraviť. A internet dokonca fungoval 48 minút! Takže toto bol môj najväčší darček, pretože už mi chýbala komunikácia v slovenčine a počuť rodinu v tento deň, kedy rodina býva zvyčajne vždy spolu, je fascinujúce (aspoň pre mňa). A viete, čo bolo ešte netradičné? Polnočná omša. Bola som na dvoch. Prvá bola o 20:00 a druhá o 22:00. Prvá bola spojená s hudbou a druhá bez (trochu mi pripadala skôr ako pohrebná než slávnostná :D) Po skončení sv. omše ľudia išli v rade, aby pohojdali malého Ježiša. Toto bolo pre mňa asi najfascinujúcejšie – vidieť jednoduchých ľudí, ako sa skláňajú nad malým Ježišom a kolíšu ho, ako keby to bolo ich vlastné dieťa. Po slávnostnej liturgii čakalo pred kostolom pohostenie pre všetkých – chlieb, nápoj a sladkosti. Polnočná omša v mojom kmeni, o 22:00, bola úplne iného rázu.  Človek tu sotva spozoruje nejaký náznak sentimentu, ale vnútorne všetko prežívajú. Jednoduchí ľudia s jednoduchou vierou. A hoci mi vo veľkej miere polnočná omša pripomínala pohrebnú liturgiu, bola jedinečná. A to už len v tom, že trvala 3hod. 15min. 😀 .Neviem, ako to teraz vyzerá v mexických mestách a ako sú vyzdobené kostoly, ale tieto tu, v kmeňoch, čo sú mi najbližšie, tak malý Ježiš sa narodí doslova do veľkého svetla! Betlehemy a kostoly, hoci sú jednoduché, sú prezdobenééé. Samé blikajúce svetielka, ktoré doprevádza hudba. Takže aj počas omše, ak by ste sa veľmi nudili, si môžete zaspievať v duchu “Rolničky, rolničky…” a pod. Takže blikajúce Vianoce 🙂 . Neskôr som si uvedomila,že je to kvôli tomu, že sú najlacnejšie, a že sú jediné svetielka, ktoré si tu môžu dovoliť. O tom som sa presvedčila aj neskôr, keď som bola na sv. omši v jednom kostole v meste, kde bola výzdoba jednoduchá, ale pritom nádherná. Inak, kedže som tu spomenula slovo kmeň, tak tu máte množstvo kmeňov. Mne to tak nejak divné nepríde, ale otázka, že z akého kmeňa pochádzam ja, tak to mi je už velice vtipné 😀 . Ja som len donedávna nemala ani len predstavu, čo myslia pod tým pojmom kmeň, ale kedže som teraz mala možnosť navštíviť rôzne kmene, už mi je to jasné. Každý kmeň sa veľmi líši, ale o tom dakedy potom…alebo osobne.

Po hlavných vianočných sviatkoch som mala možnosť vycestovať s jednou sestrou do iného štátu, ale moja predstava voľna sa rýchlo rozplynula. Čakalo ma upratovanie a upratovanie a varenie. Takže celkom zaujímavo prežitý čas. Teraz sa nám už deti opäť vrátili, takže už opäť zarezávam.

Prajem vám krásny a požehnaný čas.

Mária