Oratko po angolsky

Počas týchto mesiacov v Benguele som sa musela popasovať už s mnohými prekvapeniami. Našťastie, patria medzi ne aj chvíle, ktoré stoja za zdieľanie a jednou z nich je naše oratko. Predstava prázdneho oratka, alebo skôr neúčasť detí je tu priam nemožná. Častokrát deti samé prichádzajú a informujú ma:  vidíme sa v nedeľu na oratku.

P1220620Pre nás – benguelských animátorov – začína príprava oratka stretnutím, kde najprv hodnotíme posledné oratko a ak zostane čas, čo sa väčšinou nestáva, dohodneme sa na nasledujúcej téme. (Ako ste správne pochopili, čas nám nezostáva najmä pre toto, a nebudem generalizovať: Angolčania zbožňujú rozprávať a počúvať sa. A ak sa aj opakujú, vôbec to nevadí, pretože “iba obohacujú myšlienku”. )

P1210247Keďže za oratko tu v Benguele považujeme nedeľňajšie aktivity v priestoroch školy don Bosca, naše možnosti sú značne obmedzené. Ale úžasné na tom je, že predstavivosť animátorov je vždy nevyčerpateľná. Pre lepšie vysvetlenie, oratko začíname stretnutím sa v kruhu so všetkými deťmi, kedy stačí hra alebo pieseň s chytľavým rytmom, aby sa tancovalo či tlieskalo (slová nepotrebujú mať zmysel) a decká sú neskutočne nadšené a nažhavené. Nasleduje modlitba a katechéza. Keďže by bolo ťažké mať katechézu pre všetkých naraz, rozdeľujeme deti a mladých do skupín podľa veku. Skupiny starších, ktorí sú ochotní aj schopní komunikovať, spolupracovať a aj zdieľať sa, ale aj skupina “bábätká”- tých najmladších, ktorí prichádzajú zavesení na chrbtoch svojich starších súrodencov.

Posledné týždne sa snažíme skoncovať s našim “bolatóriom” čo v preklade môže znamenať niečo typu “oratko iba o lopte”. Našou snahou je aspoň sčasti ukázať deckám a mladým, že oratko nie je len o lopte a dvoch hojdačkách z lana, ale že jeho zmyslom je budovanie spoločenstva a priateľstiev, miesto, kde sa môžu naučiť nové piesne, tance, či vyrábať dekorácie z papiera. Najväčšou radosťou, a nieP1220691len pre mňa, je chvíľa, keď ideme decká odprevadiť domov. Celá veľká skupina sa zrazu rozbehne a jediným dôvodom na zastavenie je hlavná cesta. Celou cestou spievame alebo tancujeme, naháňame sa a poriadne kričíme, aby každý vedel, že oratko už skončilo. Deti vybiehajú z domov a pridávajú sa k nám, mamy sa usmievajú a niektoré tancujú s nami a my beháme po celom sídlisku. Nakoniec sa zastavíme, spravíme veľký kruh, dáme si krátku modlitbu a pozveme všetky decká, aby sa ďalší týždeň pridali k nám.

Raz za čas pripravujeme pre oratkárov “oratorio festivo”, vždy počas výnimočných udalostí. Tento typ je odlišný od bežného oratka. Každý ma možnosť zapojiť sa do programu krátkou básňou, divadlom, tancom… Nakoniec je pre všetkých pripravené prekvapenie zvyčajne vo forme popcornu, ktorý vlastnoručne vyrábajú animátori. Aj keď nie vždy sa nám podarí pripraviť dosť pre všetkých, mnohé z detí túto snahu oceňujú. Poslednýkrát počas takejto slávnosti prišlo viac než päťsto detí…

Cez prázdniny ma padre P1220697Benedeto, spolu s niektorými chalanmi, vzal do okolitých dedín, kde je pre decká čas oratka aspoň malou zmenou v ich všedných dňoch. Keď sme prichádzali do prvej dediny, v strede už stál hlúčik detí, ktoré vidiac naše auto, začali výskať a vyberať si animátorov, ktorí s nimi majú zostať. Ako menšie zoskupenie sme potom pokračovali do vzdialenejšej dediny, kde na nás znova čakala menšia skupinka detí. Život týchto detí je častokrát veľmi náročný. Mnohé z nich by aj chceli študovať, ale ak rodiny nemajú peniaze alebo známych v meste, po skončení základnej školy zostanú doma a nemajú už nijakú možnosť vzdelávať sa, preWIN_20161225_160906tože na dedinách majú iba základné školy… Taktiež táto oblasť, ktorú sme navštívili, je veľmi nebezpečná, najmä pre mladé dievčatá – kvôli obchodnej ceste medzi Angolou a Namíbiou, ktorá vedie práve týmto územím, a mnohými kamionistami, ktorí zvyknú v týchto dedinách zastavovať a prenocovať. Taktiež okolie týchto dedín je zamínovaným územím a ak decká nevedia rozlíšiť, čo slúži na hranie a čo nie, môže to dopadnúť bolestne.

Veľakrát mi tieto chvíle oratka pomáhajú uvedomiť si, že byť animátorom nie je iba o dávaní, ale aj o veľkom prijímaní. Jednoducho povedané – byť animátorom je obrovský dar.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *