Korr – dedina na konci sveta
Radi by sme sa s Vami podelili s jedným veľmi pekným týždňom tu v Afrike. Dostali sme pozvánku byť súčasťou misijného tímu. Novici saleziánov z Nairobi sa vybrali do dediny blízko Marsabitu zvanej Korr, kde kresťanstvo preniklo iba pred 50 rokmi. Blízko znamená, že hodinu cesty po asfaltke a ešte ďalšiu hodinu terénnym autom do púšte… 137 km dokopy.
Korr je dedina asi 650 km severne od Nairobi. Keďže leží v púštnej oblasti, osídľujú ju najmä nomádi – kočovní pastieri. Hovorí sa tu dvoma domorodými jazykmi, Rendile a Samburu. Nenašli by ste tu žiadny svetelný smog a preto hviezdne noci a východy slnka majú neskutočné čaro. Farnosť Korr je rozľahlá. Okrem samotnej dediny sú v jej okolí početne roztrúsené usadlosti – heslo znie: „V púšti je miesta dosť!“
Náš prvý dojem bol, že to miesto je úplne zabudnuté, ako sa vraví…Pánu Bohu za chrbtom. Až neskôr sme spoznali, že je to práve naopak. Pán Boh tu má v srdciach ľudí svoje dôležité miesto. Život je tu veľmi jednoduchý. Je to presne také, ako si ľudia predstavujú Afriku. Všade veľa piesku, domy len zo slamy alebo z jednoduchých materiálov, aj keď teraz by ste tam našli aj dosť ,,moderných“ = murovaných domov. Rastlinám sa tam príliš nedarí. Výnimkou sú silno tŕnisté akácie. (Tie tŕňové haluze by ste našli okolo viacerých domov ako ploty pred zvieratami.) Už po ceste sme stretli niekoľko pastierov so svojimi stádami tiav alebo kôz. To je jedna z mála miestnych pracovných pozícií. Inak uprostred ,,námestia“ možno stretnúť každý deň skupinku starších mužov ktorí sedia a jednoducho sa hrajú. 🙂
Saleziánske centrum je oáza, nielen kvôli vode, ktorú poskytuje miestnym obyvateľom. Každý večer je plné detí, mladých a občas aj dospelých. Život sa začína skoro, pred východom slnka. Ráno na svätej omši je vždy plno. Potom okolo obeda každý zalezie dovnútra kvôli silnému slnku a opäť sa začne žiť až okolo tretej poobede.
Každý deň prichádzajú do centra ženy (ale často aj mladí a deti) po vodu. Majú neskutočnú silu – také dvadsaťlitrové nádoby odnesú na chrbte úplne v pohode… Keď sa na dvore hrajú deti, v tých nádobách sme im aj my vynášali vodu, len pár metrov na ihrisko. Ja (Betka) som mala problém ju odvliecť… Oni majú systém, ako si tie bandasky vyhodia na chrbát, alebo malé deti si ich kotúľajú pred sebou.
Naša práca začínala poobede, keď sme sa vydali na cestu do niektorej z usadlostí. Tu nás čakali domáci. Boli to najmä deti, ženy a starešinovia. Muži – živitelia rodín strážili stáda ďaleko od domova, kde bol ešte dostatok potravy pre zvieratá. Novici mali pre nich pripravené katechézy. My sme sa aspoň zopár frázami, gestami alebo pomocou tlmočníka snažili zdieľať. Mňa (Martin) veľmi oslovilo, s akou hrdosťou mi pri zoznamovaní povedal jeden starý muž, že je jedným z prvých pokrstených v Korre. Na začiatku stretnutia sa väčšinou veľmi hanbili, hlavne deti a tínedžeri. Ak sme sa na nich pozreli a navyše usmiali, schovávali sa jeden za druhého. Ale postupne sa to zlepšilo. Veľmi vzácne momenty boli v druhej polovici týždňa, keď sa títo mladí začali otvárať pre nás. Prijali nás medzi seba a s niektorými sme mali pekné rozhovory.
Práve v týchto rozhovoroch sme spoznali, akú hĺbku v sebe púštni ľudia majú. Viacerí z nich snívajú o zasvätenom živote, alebo vravia, že ak to bude Boží plán s nimi, tak pôjdu. Počas práce v ,,maňatach“ (usadlosti v okolí Korru) nás sprevádzal jeden mladý chalan. Volal sa Andrew. Taký jednoduchý, skromný, veselý tvor, ktorý plynule hovoril štyrmi jazykmi – anglicky, swahilsky, samburu a rendile. Raz sme robili spoločnosť otcovi Lukovi, keď išiel slúžiť nedeľnú omšu do vzdialenejšej dediny. Bola to jednoduchá škola so zopár deťmi. Išli sme tam pol hodinu autom. Andrew nám s úsmevom rozprával, že toto bola jeho základná škola. Chodil tam kedysi každý týždeň 4 hodiny pešo.
Každý večer, keď už slnko bolo znesiteľnejšie, sa všetko hraniachtivé stretlo na ihriskách pri saleziánskom centre. Mladší hrali futbal, starší volejbal a basketbal. Pri basketbale sa oplatilo aj len tak sedieť a sledovať. Bolo to ako profesionálny zápas. Akurát ste nemuseli platiť vstupné. 🙂 Títo mladí boli fakt dobrí. A ako to v oratkách býva, po hre sme sa všetci zhromaždili na večerné slovko a modlitbu. Tu to bolo špeciálne miesto pod stromom. …,,Salamu Maria, umejaa neema…“ Niekoľkokrát som si (Betka) spomenula na ružence s mladými u nás doma v Kaplnej, pri Lurdskej jaskynke. Tu sme boli na opačnej strane sveta, ale Máriinu prítomnosť bolo cítiť úplne rovnako.
Čas, keď sme boli v Korr, bol začiatkom adventného obdobia. Celý týždeň boli počas svätých omší čítania o púšti. O zakvitnutí pustatiny, o vyrovnaní cesty Pánovi na púšti. Bolo zaujímavé o týchto slovách rozmýšľať, keď sme boli uprostred púšte. Uprostred púšte, ktorá očakáva raz za pol roka obdobie dažďov, púšte, ktorej stačí málo vody a okamžite sa začne zelenať, púšte, kde vzniknú rieky hneď ako naprší, ale keď dážď ustane, zmiznú.
Keď sme prišli, otec Samuel nám povedal, že sa do toho miesta zamilujeme. Neverili sme mu, pretože to bolo miesto, kde nebolo fakt nič. Iba veľa piesku a veľmi jednoduchý život. (A na izbách hromada hmyzu, od komárov až po šváby veľké ako palec.) Ale mal pravdu. Týždeň stačil na to, aby sme sa zaláskovali. Ľudia tam žijú takú rodinnosť, akú v hlavnom meste v Nairobi nenájdete. Toto bolo vlastne asi prvé miesto pre nás tu v Keni, kde nás ľudia nevnímali ako chodiace ,,muzungu“ peňaženky, ale boli jednoducho vďační, že sme tam. A dali nám ešte oveľa viac ako my im.
Rozsiahla oblasť Kene, v ktorej sa nachádza aj Korr, je v súčasnosti zasiahnutá suchom. Dôsledkom toho umiera pastierskemu obyvateľstvu dobytok, ľudia trpia na podvýživu, región čelí humanitárnej kríze. Počas návštevy prezidenta SR, Andreja Kisku, v Keni, vznikla iniciatíva zorganizovať pre sever Kene rýchlu humanitárnu zbierku. Do iniciatívy sa zapojilo aj občianske združenie SAVIO. Možnosť finančne prispieť na zbierku ponúka darovací formulár. Za vaše dary vopred ďakujeme. Prosíme o modlitby za saleziánov a ich diela v oblasti.
Našu dobrovoľnícku službu v Angole finančne podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR cez nástroj SlovakAid, a to v rámci programu Vysielania dobrovoľníkov. Za podporu ďakujeme.