Ako sme Don Bosca slávili

od autora: Mária Buláková · 7. marca 2017

Kedže som už dlhšie nenapísala nijaký blog, tak využívam chvíľku, ktorú väčšinou venujem praniu, ale kedže nemáme vodu, efektívne využívam tento čas.

Uplynulo niekoľko dní od sviatkov, ktoré sme tu v komunite slávili. Hlavne sviatok sv. Don Bosca. Pravdupovediac ma ich slávenie tohto sviatku dosť prekvapilo. Možno to bude aj tým, že som nikdy nevyrastala v saleziánskom prostredí. Síce samotné slávenie sviatku v komunite som očakávala niečo, čo ma prekvapí, no prekvapilo ma predovšetkým, že v mojom kmeni bol tento sviatok slávený týždeň pred a týždeň po. Dokonca nás pozvali na slávnosť do najbližšieho mesta. Putovanie a samotná procesia boli hlavným bodom celej slávnosti a po nej za normálnych okolností nasledujú tance, ale v našom prípade sa zrušili z dôvodu nepriaznivého počasia. Z toho som ja osobne bola celkom nadšená, pretože v žabkách mi bola aj trochu zima. Tu, čo sa týka obuvi, podotýkam, že to nie je ako u nás, že môžeme ísť v teniskách do kostola.

Tu by ma asi aj vyhodili…vlastne už ma raz vyhodili, takže radšej neprovokujem :D. Každý musí mať obuté čierne topánky (myslím, že sa to nazýva lakovky). Keď sme sa potom takí premrznutí vrátili, všetci sme boli takí zničení, že nám vedúci spravili výnimku a už o 21:30 sme sa mohli odobrať odpočinúť si. V našej komunite sme intenzívne prežívali novénu k sv. don Boscovi – pripravovali sme spevy, tance, hry. každú chvíľu bolo počuť z nejkého kúta nejakú pieseň k don Boscovi. Aj samotné precvičovania začínajúcich gitaristov. Ale aspoň bolo veselo. Deň pred sviatkom sv. Don Bosca sme mali skrátené vyučovanie a následne sme pokračovali otázkami o Don Boscovi. Súťažili sme v 3 kategóriách – základná škola prvého stupňa, základná škola druhého stupňa a učitelia.

Bolo zaujímavé sledovať stres v očiach detí, pretože každé jedno chcelo súťaž vyhrať. Háčik bol v tom, že sa mali od slova do slova naučiť odpovede na otázky. V tomto prípade som ja mala veľkú výhodu, pretože niektoré odpovede som sa učila ako násobilku, kedže niektorým slovíčkam a vetným konštrukciám som z počiatku vôbec nechápala a to bola teda výhoda, pretože učiteľ, ktorý vytváral otázky a odpovede, zámerne písal niektoré slovíčka s chybami alebo bez členov, resp. s nimi.

Takže ja som následne vyhrala výborný obed – rybu! (pre tých, ktorý si teraz povedali, to teda nič moc, tak v mojom prípade to bol ako zázrak). Následne sme začali slávenie vešperami s rodičmi detí prvého stupňa a po nich nasledovala zábava.
Tance, spevy, hudba a znova tance a samozrejme nemohli chýbať sladkosti. Už som si zvykla, že lízatka sú základom a súčasťou každej slávnosti a každého dňa.
Lízatka, ktoré štípu :D. V hlavný deň k nám bol pozvaný biskup a všetci, ktorí chceli s nami sláviť sviatok Don Bosca. Veľa z hostí, čo som bola prekvapená, sa zúčastnili aj hier, ktoré sme organizovali (niektoré hry boli inak nebezpečné, napríklad skok tigra 😀 a pod.).
Sviatky sa skončili a nás opäť čakali všedné dni, ktoré sú poznačené prácou, štúdiom a prípravami na saleziánske športové dni.

A, kedže nedávno bol sviatok sv. Valentína, tak vám priblížim jeho slávenie tu. Tento sviatok je tu pomenovaný ako Deň lásky a
priateľstva. Mne osobne sa veľmi páčila tá idea priateľstva, pretože hneď ako som vstala ma prišli moje dievčatá objať a zapriať mi krásny deň priateľstva a do rúk mi vložili kretívne kartičky. Celý deň bol sprevádzaný veľkou radosťou, všetci sa snažili byť k sebe milí, priateľskí, a každý sa snažil rozdeliť so sladkosťami, ktoré dostali. Pred obedom ma pozvali na triedne posedenie, a kedže ma pozvali všetky 4 triedy, tak som len tak pendlovala hore dole, aby som bola so všetkými, nielen s jednou skupinou. Nie vždy je to ľahké, ale keď vidím tie úsmevy detí, tak si hovorím, že to všetko má zmysel.