Niečo z mája

Dni a mesiace ubiehajú a už máme za sebou máj. Musím povedať, že mesiac máj bol veľmi bohatý na aktivity. Po ukončení odpustových slávností sme oslavovali sviatok sv. Dominika Savia a následne nás čakala púť do hlavného mesta Mexika. Táto púť bola špeciálna v tom, že sme mohli privítať hlavného predstaveného saleziánov, don Ángela Fernándeza Artimeho. Samozrejme, s touto akciou sme museli byť veľmi ostražití, čo na jednej strane bolo veľmi náročné, ale zároveň aj pekné. Prvý deň sme mali taký voľnejší a prežili sme ho v zábavnom adrenalínovom parku. Vidieť deti, ako sa skutočne zabávali a tešili, bol pre mňa veľký dar. A samozrejme to bol aj čas, aby sme sa spoznali na trochu inej úrovni, nakoľko v našom centre je trochu náročné spoznávať hlbšie históriu detí. Druhý deň sme putovali do sanktuária Guadalupe, kde sa zjavila Panna Mária. Skoré ranné vstávanie nás vôbec neodradilo, práveže mám pocit, že deti to ešte viac nabudilo, pretože počas putovania spievali zo všetkých síl. V tento deň som mala možnosť stretnúť sa s Martinom a deťmi (hlavne dievčatami) zo Cecachi, ktorí sa taktiež zúčastňovali tejto púte. Posledný deň púte sme sa všetci mladí, ktorí sme sa zúčastnili púte do sanktuária, stretli na jednom odľahlejšom mieste a tam sme špeciálne (a niektorí aj osobne) privítali predstaveného don Ángela. Spevy, tance, rozhovory, svätá omša…všetko bolo spojené s veľkou radosťou. Samozrejme aj fotenie.

Po našom návrate do Matagallinas sme sa vrátili na ďalšie slávnosti – odpust v jednej dedinke a následne nás učiteľov (vychovávateľov) čakali dva voľné dni, ktoré nám darovali žiaci ku dňu učiteľov. Prvý deň sme absolvovali túru do pralesa a druhý deň sme sa boli kúpať na kúpalisku v meste Oaxaca. Tieto dva dni boli veľmi príjemné, aj keď v istom zmysle taktiež náročné, pretože z púte z Mexika sme sa všetci vrátili nachladnutí, a tak sme oslavovali trochu s horúčkami :D. A čo nás čakalo potom? Sviatok Panny Márie Pomocnice, ktorý je v saleziánskej komunite veľkým sviatkom.

Veľké prípravy boli spojené s nácvikmi, vymýšľaním programov, vyrábaním ozdôb a podobne. My sme sviatok oslavovali dvakrát. Prvý raz v sobotu pred samým sviatkom, pretože sme chceli, aby sa sviatku mohli zúčastniť rodičia, priatelia a pod. Toto všetko bolo naplánované, no čo človek mieni, Pán Boh mení. “Zvonku” neprišiel takmer nikto…myslím, že prišiel len biskup a dvaja rodičia. Inak nik viac. A dôvod? Dôvodom sú veľké nepokoje, ktoré tu v mojom okolí máme. Kvôli nepokojom sa zavrel na niekoľko dní prvý stupeň základnej školy, kvôli bezpečnosti. Tieto veľké nepokoje sú odo mňa 15 km, no nakoľko my sme trochu odrezaní, nič nám nehrozí. Len nemôžeme opustiť miesto. Sledovať ale niekedy moje dievčatá je spojené s veľkou bolesťou, pretože v ich očiach vidím veľký strach. Takmer väčšina otcov mojich dievčat musela ísť bojovať a rodiny ostali len tak, skrývajúc sa vo svojich domovoch. Tieto nepokoje sú medzi dvoma veľkými kmeňmi a trošku prinášajú hrôzu. My však pevne veríme, že čoskoro sa urovnajú vzťahy…aspoň sa za to veľmi modlíme. Ja osobne, keď sa tieto nepokoje začali, som v mojej mysli “vyhrabala” film, ktorý sme pozerali na našej príprave (Shooting dogs) a prvé, čo som spravila, išla som na spoveď :D, a kedže nám vypli internet a signál, len som napísala na malý papierik :”Zomrela som šťastná.”. 😀 Teraz, keď sa na ten papierik pozerám, tak sa len smejem 😀 . Človek niekedy robí divné veci, keď má strach a keď ten strach vidí. Nič sa ale nebojte, nám asi nič nehrozí. Len sa modlite za pokoj. A ja sa mám až veľmi dobre, hlavne teraz :). No a druhýkrát sme slávili samotný sviatok. Bola to taká jednoduchá, ale milá oslava, ktorú sme slávili všetci spoločne s tancami, modlitbami a pod.

A čo ešte také z môjho života? Tento mesiac som mala možnosť zažiť taký špeciálny vzťah s mojimi dievčatami. Niekedy len tak prídu za mnou, že sa chcú so mnou rozprávať a najprv začnú takými “somarinami” a po 5 minútach sa mi vždy rozplačú a vysypú zo seba množstvo problémov so slovami, že iba mne môžu veriť. Niekedy sa tomu čudujem, ale už som myslím pochopila, prečo je to tak. Byť dobrou dobrovoľníčkou, vychovávateľkou, asistentkou a kamarátkou dá niekedy zabrať.

Myšlienka týždňa:

Boh má pre nás pripravené viac, ako si dokážeme predstaviť a priať. Každému z nás hovorí osobne: “Pros a dostaneš, aby tvoja radosť bola úplná.”. Je nádherné uvedomiť si, že Boh chce, aby sme boli šťastní. Ja som šťastná a čo ty?

Posielam obrovský úsmev a pozdrav z Mexika.

Mária

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *