Odpust v Jakutsku

Prvé štyri dni stačili, aby som sa presvedčil, že v Rusku sa veci robia ináč. Áno, zapojili ma do viac-menej normálnych činnosti, len spôsob, akým sa robia… :) Na ihrisku bolo treba zakopať jamu po stĺpe, ktorý vyrástol zo zeme. Treba odložiť mrazené mäso? Tu máš pílu a porež ho, aby sa zmestilo do mrazničky! V obchode sa dajú nájsť rôzne hovadiny, ktoré rozosmiali aj našu ruskú gazdinú Kaťu – napr. zemiakový kompót.

Pokiaľ ide o cibuľu – domáca je lepšia než z obchodu. Ale lúčna je nad všetky ostatné. Už len ju v tej tráve nájsť. :/ Je to viac-menej pažítka, ale tu ju nazývajú лук, teda cibuľa. Oproti minulému roku, kedy našli tak za hrsť, sa nám celkom darilo. Určite to je tým, že teraz som sa k partii Pavol, Koľa a Voloďa pridal aj ja. 😛 Ale asi skôr tým, že teraz Pán Boh doprial väčšiu úrodu. No, je to pekná motivácia vziať rodinu cez víkend na piknik. Stačila jedna reportáž v telke o tom, ako školáci pozbierali kopy cibule a celý národ vybehne na polia (čaká náás dlhá noc plná melódie…) Nie, tu som noc ešte nezažil. Vlastne to ružové svetlo o polnoci ani neviem, ako nazvať – Východ? Západ? Asi aj jedno, aj druhé, čiže navrhujem výpad alebo záchod. Vyberte si.

Stavím sa, že kostol s najväčším počtom živých kvetov na svete bol donedávna kostol Najsvätejšej Trojice v Jakutsku. No to je už minulosťou vďaka včelej pracovitosti Márie Jarkovskej – teraz sú krásne vysadené pred kostolom. Aj 2 šikovné baby sa pridali – Irina a Aňa realizovali svoju maliarsku tvorivosť na tvárnicovej pyramíde pri kvetinovom záhone. To všetko na pamiatku 25-eho výročia príchodu saleziánov.

V sobotu po zbere cibule sme ešte vzali domov partiu, čo bola na tábore v dedinke Chomustach (v Google maps treba zadať Кысыл-сыр). Zoznámil som sa teda s don Petrom, Luciou, Anatolijom a Indonézkou Sabrinou.

Na sviatok Najsvätejšej Trojice tu bol odpust. Oslávili sme ho prenádherne – dvoma krstmi (Viťa a Anton) a prvým svätým prijímaním u dvoch detí (Anton a Ajyna Kuo). Don Jožko využil, že hovorím po anglicky, tak som preložil pár viet z kázne pre Filipínky, ktorých je vo farnosti cca 30. Chodia sem za prácou ako upratovačky v domoch bohatších Jakuťanov, neskutočne veľa sa fotia a zvonivým smiechom rozveseľujú ľudí naokolo. Čerešničkou na torte peknej slávnosti bol organový koncert Ajyna Kuo – nahrávku tiež prikladám. V tú nedeľu oslavovala aj 13. narodeniny :)

Necelú hodinku nato sme sa už viezli na chatu, kde sme v ešte rodinnejšej atmosfére oslávili tento veľký deň. Poopekali sme, zaspievali si po rusky, jakutsky, slovensky, anglicky, filipínsky aj francúzsky a zatancovali sme jakutský tanec Osochaj. V súťaži o naj jedlo vyhral malý syn baťušku z pravoslávnej cirkvi, ktorý zavítal spolu s rodinou. Nechýbal ani индейский платок (a.k.a vajnorská/indiánska palička). Pani Lena z Aldanu nám vyrozprávala, ako nedávno putovala do Fatimy. Tak sme sa na krátku ružencovú púť s fatimskou Pannou Máriou vybrali aj my. Pri tom nad nami celý čas visel Damoklov meč – miest v autách bolo menej ako ľudí :) Tak sme 4 ešte ostali upratať chatu, kým sa pre nás vrátia. Bolo mi cťou zoznámiť sa s futbalovým majstrom Jakutska – tretiakom Míšom. V rámci prípravy na jeho budúcu kariéru v Barcelone, sme sa zahrali s veľkou mapou sveta, ktorú tam mali. Čo ďalej s kopou času? Baňu sa už neoplatilo rozpaľovať, no nahradili sme si to skákaním do sena. Po návrate už len rýchla sprcha a hybaj do Chomustachu.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *