Krásny život medzi sopkami

Moja hlavná misia v Matagallinas sa mi ukončila minulý týždeň, a tak som dostala nové miesto určenia. Tentokrát zo štátu Oaxaca som sa premiestnila do štátu Puebla. A viete v čom je najväčšia sranda? Že som sa dostala do hlavného mesta Puebla. Úplne že wow!

Asi si to nebudete vedieť nejako predstaviť, ale aspoň trošku vám chcem načrtnúť niečo z môjho vnímania môjho presunu. Keď som vystúpila prvýkrát z nákladiaku v Matagallinas, tak mojím verným spoločníkom bol kultúrny šok. Začala som žiť v niečom, čo bolo úplne odlišné od môjho spôsobu života, bola som nútená zvykať si na stravu, ktorá bola pre mňa v určitom zmysle nočnou morou, a na ktorú som potrebovala 9 mesiacov, kým som si zvykla. Ľudia, s ktorými som sa stretávala, boli úplne odlišní a častokrát hovorili, ako ma nenávidia, pretože som Európanka a Európania im v minulosti veľmi ublížili. Boli ťažké a veľmi ťažké momenty, s ktorými som sa musela konfrontovať. Samozrejme, Boh bol mojou hlavnou oporou, bez neho by som to nezvládla. Časom som si ale na všetko zvykla a naučila som sa popasovať so všetkým, čo mi Boh poslal ako prekážku do mojej cesty. A keď si zvyknete na všetko, príde moment, keď musíte všetkých a všetko opustiť. Vysporiadať sa s tým je niekedy dosť ťažké. Ja som dostala 5 dní pracovného voľna, aby som sa s tým dokázala citovo vysporiadať a po uplynutí týchto dní ma premiestnili do iného štátu a do hlavného mesta.

Som tu ešte len niečo cez 10 dní a už teraz viem povedať, že som prežila riadny kultúrny šok. Tentokrát pracujem v jednom oratóriu a vypomáham počas letnej školy. Hneď, keď som prišla, tak ma mladí obkolesili s množstvom otázok a všetci boli unesení farbou mojich očí. Celkom vtipné. Nikdy sa mi nepáčila farba mojich očí, no tu sa v tomto ohľade cítim ako kráľovná 😀 . Keďže som dorazila dosť vyhladovaná, hneď ma pozvali na obed a všetci pri mne sedeli a rozprávali. Úplne šok (trošku na objasnenie: počas mojej misie som mala viac-menej “zakázané” hovoriť). A pozdravy s objatiami? To, čo mi celý rok chýbalo, to mi bolo asi hneď v prvý deň vynahradené. Samozrejme, aj tu spomeniem slovo “strava”. Tu je strava úplne odlišná. Povedala by som, že takmer európska. Až na to, že v “masti” sme ostali…ba ponorili sme sa ešte viacej 😀 . A viete v čom je ten vtip? Že na raňajky mi dali jogurt a do pol hodiny som mala hnačku 😀 …o pizzi a cestovine radšej ani nenapíšem 😀 . Tak som sa smiala, že už si zvykám na slovenskú stravu. Celkom vtipné je to. A ísť sa prejsť? Alebo ísť si sadnúť do nejakého kostola? Pozrieť si výklady v obchodoch? To, o čom som predtým len mohla snívať, tak tu si to môžem vychutnávať. A viac, pretože mám viac-menej presnú pracovnú dobu – začínam o 8:00 a končím o 16:00. Potom už mám čas na svoje záľuby alebo spánok. Tento víkend som nad tým tak rozmýšľala, že či by to nebolo jednoduchšie, keby som začala tu, ale uvedomila som si, že by to bolo asi to isté a možno ešte ťažšie. Takže som šťastná, že to malo takú postupnosť, akú to malo.

No a čo robím v tomto meste Puebla? Kedže tu máme trojtýždňovú letnú školu, vypomáham tam, kde to treba. Mojou hlavnou úlohou je rozdeľovať ľudí (som tzv. podšéfka – mne dá rozkaz môj šéf a ja potom rozkazujem ostatným :-D) a hlavne som v kancelárii. Práca v kancelárii je tiež veľmi zaujímavá. Okrem papierov, a to množstva papierov, mám na starosti zisťovať, čo potrebujú jednotlivé skupiny, pripravujem materiály a pod. Okrem toho do mojej kompetencie spadá fotenie, publikovanie fotiek, upratovanie, umývanie záchodov a keď je treba, pomáhať v jednotlivých skupinách, spolupracovať pri programoch – napr. tancovať, spievať a pod. Je to celkom zábava.

Za tieto dni som spoznala veľmi veľa ľudí, spoznala som veľa miest, pretože ľudia ma pozývajú spoznať mesto.

A čo viacej? Kedže tento blog je mojím predposledným blogom, nejdem už písať viacej. To “viacej” sa dočítate v mojom poslednom blogu o dva týždne.

Dovtedy vás všetkých srdečne pozdravujem z krásneho mesta medzi dvomi činnými sopkami a prajem vám, aby nasledujúce dni boli naplnené úprimnou radosťou.

Z Puebla

Mária

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *