Hľadanie zmysluplnej práce

Po odchode otca Antona som začal tráviť viac času v Taishi. Pokračovali sme v navštevovaní komunít. V komunite San José sme deti učili, ako používať word na notebookoch.

Neskôr bolo treba odviezť materiál na kostol do Tuutin ensa.  Čakal som na auto, ktoré malo prísť z mesta Macas. Práve robili nejaké práce na ceste, tak to trvalo dosť dlho a keď sme prichádzali do dediny, už sa stmievalo. Niečo ale bolo inak, všimol som si, že svietia svetlá. Do Tuutin ensa konečne prišla elektrina. Skúsenosť života bez elektriny bola určite zaujímavá, ale mal som toho dosť po prvom týždni. Bol som rád, že to skončilo. O niekoľko dní neskôr v kultúrnom dome organizovali zábavu pri príležitosti zapojenia elektriny. Ja som v ten deň riadne zmokol aj s mojim slušným oblečením. Tak som prišiel len z diaľky nazrieť v roztrhaných teplákoch.

Oslava zapojenia elektriky

Oslava inaugurácie elektriny Tuutin ensa

Nasledujúci deň mi Sor. Lisa povedala, že by som mohol ísť pomôcť s učením angličtiny v škole, tak som sa bol dohodnúť na hodinách, kedy by som mohol učiť. Neskôr v ten týždeň bolo v Tuttin ensa oficiálne otvorenie oratória. Keďže otec Anton už odcestoval, sestry saleziánky pozvali na omšu padre Joseho. Keďže oratórium nie je dosť veľké, omša bola v kultúrnom dome.

Omša v kultúrnom dome

Otvorenie oratória

V nedeľu boli voľby do miestnej samosprávy. Kultúrny dom bol zaplnený ľuďmi, toľko som ich tu ešte nevidel a v blízkej dobe asi ani neuvidím. Okolo deviatej bol čas na omšu ale katechéta Chorche sa neukázal. V prístrešku, kde mávame omše, som zbadal nejakého chlapa v bielom, zároveň tam bol stôl a veci z fary. Prvé, čo ma napadlo, bolo, že svedkovia Jehovovi obsadili prístrešok a teraz idú organizovať niečo s ľuďmi, ktorí chceli ísť na omšu. Pripravoval som sa na konfrontáciu s neznámym návštevníkom. Keď sa predstavil ako Pedro, diakon z Makasu a povedal mi, že sa pozná s otcom Antonom, ukľudnil som sa.

Po omši sme išli do oratória na tombolu, ktorú organizovali sestry saleziánky spolu s mládežníckou skupinou. Peniaze, ktoré sa im podarilo získať, budú použité pre členov mládežníckej skupiny na to, aby sa mohli zúčastňovať kurzov a stretnutí v našej diecéze. Veci do tomboly získali sestry saleziánky od rôznych darcov a niečo doniesli aj mládežníci z domov. Ja som si tiež kúpil jeden lístok, vyhral som dievčenské oblečenie pre novorodenca. Po tejto výhre a pri pohľade na množstvo bábik v tombole som radšej už nepokračoval.

Tombola

Tombola v oratóriu

Keď sme skončili, tak ma dobrovoľníčka Michel, ktorá spolupracuje zo sestrami saleziánkami, pozvala na obed. Jedli sme guantu. Je to malý cicavec, o trochu väčší ako zajac. Pri pohľade na jednotlivé kúsky zvieraťa v tanieroch som bol veľmi vďačný sestrám za to, že mi nedali časť s pazúrmi. Je sa všetko okrem kostí. Ja som síce v tanieri nemal žiadnu labu, ale koža s menšími chlpmi v polievke sa mi trochu nepozdávala. Vraj je to veľmi dobré mäso. Pri tomto spôsobe prípravy som to ale nevedel úplne oceniť. Po guante ešte sestry rozbalili pečené ryby zabalené v nejakom liste. Nie že by to vyzeralo zle, ale už som bol dosť najedený.

Aj keď väčšina Šuarov v nedeľu do kostola nechodí, počas sviatkov je situácia iná. Tak to bolo aj pred sviatkom všetkých svätých. Najskôr som nechápal, prečo nikto nie je v prístrešku, kde mávame omšu. Až neskôr som pochopil, že na sviatok zosnulých sa tu veriaci stretávajú na cintoríne. Cintoríny tu sú trochu iné ako u nás doma. Väčšina zosnulých má na mieste hrobu drevený kríž prípadne aj betónový pomník. Pred začiatkom som trikrát zazvonil na fare, keď som prišiel na cintorín, tak sme ešte chvíľu čakali a potom sme začali.

Omša na cintorín

Omša na cintoríne

Pracovníci, ktorí pracujú na kostole, pracovali aj v tento deň. Ja sa na prácach veľmi nepodieľam, som zodpovedný hlavne za dovoz materiálu a kontrolu, či všetko prebieha podľa plánu. Vnútro kostola je už namaľované a nalakované. Zároveň dlažba v pravej strane kostola je tiež dokončená. Robotníci teraz pracujú na pilieroch, ktoré budú podopierať menší chóre.

Kostol

Stavba kostola

Síce som začal učiť v škole angličtinu, väčšinu dní ale odučím len dve hodiny. Okrem bežnej údržby okolo fary tu toho nemám veľa na práci. Padre José má ale názor, že by som mal tráviť viac času s ľuďmi v Tuttin ensa. Je to trochu náročné, keďže zatiaľ ich tu veľa nepoznám. Práca v škole nie je vždy jednoduchá. Keď sa snažím robiť cvičenie z knihy, často sa mi stáva, že tomu skoro nikto nerozumie. Nájde sa zopár premotivovaných detí, ktoré radi rozprávajú a niekedy aj rozumejú tomu, čo od nich chcem. Viac je ale takých, na ktorých musím naliehať, aby niečo robili.

Stalo sa mi, že jedna študentka celú hodinu znudene sedela na stoličke, mal som pocit, že sa ani nehýbe. Keď som sa ale na konci opýtal, či mi niekto pomôže zotrieť tabuľu, zrazu ožila, vyskočila a začala zotierať. Tie deti sú zjavne

za určitých okolností aktívne. Už len prísť na to, ako to využiť tak, aby sa aj niečo naučili. Ďalším problémom je, že vyučovanie sa často ruší z rôznych dôvodov, najčastejšie sú to stretnutia učiteľov, zároveň majú veľké množstvo sviatkov. Najzaujímavejší dôvod, prečo sa zrušilo vyučovanie, boli upchaté trúbky na vodu, kvôli ktorým sa nedalo splachovať v záchodoch. Keď mi to riaditeľ povedal, tak som mal čo robiť, aby som sa nerozosmial.

V Taishi tiež chcela jedna učiteľka, aby som jej pomohol s angličtinou. Padre Jose mi ale povedal, že to nie je dobrý nápad. On sám hovorí po anglicky veľmi dobre, ale vôbec ten jazyk nepoužíva. Povedal mi, že mladí sa chcú učiť po anglicky a pritom nehovoria po šuarsky a takto zabúdajú na svoju kultúru. Ja som učenie angličtiny vnímal ako jednu z najužitočnejších činností, čo som tu doteraz robil. Vyzerá tak, že to, čo som ja považoval za veľmi prínosné, je do určitej miery kontraproduktívne.

V polovici novembra prišla k sestrám saleziánkam na návštevu vedúca ich kongregácie. Každá skupina v oratóriu mala pre ňu pripravený nejaký program. Menšie deti recitovali a spievali. Starší mali pripravené divadlo, ktorým znázorňovali zvyky v šuarskej kultúre. Tanečný klub pripravil jeden tradičný tanec. Ja som sa zúčastnil skôr ako pozorovateľ, v oratóriu zatiaľ nemám na starosti žiadnu dôležitejšiu prácu.

Sor. Rebeca s mládežníkmi z oratória v nedeľu navštevuje komunitu Pampansa. Ja mám vtedy väčšinou iné povinnosti, ale raz som išiel s nimi. Cesta peši trvala hodinu. Počasie bolo celkom dobré, tak sme prišli bez problémov. V Pampanse sa deti rozdelili do skupín a potom nasledovali rôzne aktivity. Okrem toho sme absolvovali celebracion* s miestnym katechétom. Cestou späť sme sa zastavili na miestnom ihrisku. Skoro všetci išli hrať futbal, ja som sa na to v tej horúčave necítil. Tak som zatiaľ robil fotky a videá. Po hre sme všetci nasadli na taxík, ktorý tam bol odstavený a odviezli sme sa po most. Odtiaľ sme už zašli peši.

Po troch mesiacoch v Ekvádore mám stále pocit, že mi chýba nejaká zmysluplnejšia práca. Častokrát, keď niekde prídem, tak len sedím a pozorujem, čo sa deje. Ešte aj učenie angličtiny zjavne nie je takým veľkým prínosom, ako som očakával. Nezostáva mi nič iné, len sa modliť, pokračovať v tom, čo robím a hľadať nové príležitosti, ako by som mohol byť užitočný.

*Celebracion – tento pojem sa tu používa pri stretnutiach v nedeľu, keď nie je prítomný vysvätený kňaz, ale len katechéta

Peter Krivda

"Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." Mt 6,33 Uvedomoval som si, že v mojom živote nie je hľadanie Božieho kráľovstva na prvom mieste, tak som sa rozhodol, že to zmením. Keď som sa prihlásil na ročnú prípravu saleziánskeho misijného dobrovoľníctva, myslel som si, že pôjdem do Ruska či na nejaké miesto bližšie k Slovensku. Boh so mnou mal ale iné plány a dnes už pôsobím na opačnom konci sveta v amazonskej oblasti v Ekvádore.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *