Už sme v tom….

Laura Mrocková – študentka

Som jeden z najväčších pokladov Lucky a Miška Mrockových. Moji najdrahší rodičia majú týchto pokladov doma dohromady 7. Som najstaršia a po mne nasledujú: Matejko, Tomo, Terezka, Gilo, Fifo a Luko. Od mojich desiatich rokov chodím do oratka na Trnávku. Saleziáni mi umožnili patriť do spoločenstva, navštevovať zbor, zúčastniť sa táborov, animátorskej školy a kopec super aktivít. Misijnú službu som si už si už vyskúšala na Malej misii na Ukrajine a pri návšteve mojej krstnej Niky, ktorá je sestra Matky Terezy, v rôznych končinách sveta.

Laurina rodinka

Laurina rodinka

Kristína Ivančíková – čerstvá absolventka

Som jeden z najväčších pokladov Ľubky a Edka Ivančíkových. moji rodičia dostali od nášho Nebeského Ocka síce len dva poklady, ale aj to im úplne stačilo na výchovu. Mám jedného najlepšieho bračeka Kubiho. Saleziánov poznám od svojich siedmich rokov. Naše kaplnské oratko mi darovalo priestor pre osobný rozvoj: animátorka, speváčka, moderátorka, herečka či mnoho iných rol. Tak ako aj moja parťáčka Laura, aj ja som sa zúčastnila misie na Ukrajine, ale nie cez saleziánov ale cez saleziánky –  Vides.

Kristínina rodinka

Kristínina rodinka

Pondelok. Ráno. 28.10.2019 5.00 hod. Vonku je tma ako v rohu a my sa stretávame na Trnávke u salíkov. Keďže je Mroco bus vyfulovaný, rodinka Ivančíkových ochotne nakladá padra Štefana a vyrážame smer Schwechat – letisko. Na letisku sa našim ockom lámu chrbty pod našou skromnou batožinou. Ako prvá zastávka bola pravá viedenská kávička. Myslíme si, že sme vyzerali ako rodina Hujerových. Letiskom sa ozýval chichot Luka a Fifa (najmladší členovia rodinky Mrockových). Krpci skontrolovali batožinu polovici letiska. Prvou skúškou bola Laurina batožina, ktorú musela s hanbou ukázať celému letisku. Ak by nepreložila 5 kíl do inej batožiny, mohla by spôsobiť skoliózu lat. scoliosis vykladačom batožiny do lietadiel. Po týchto všetkých úsmevných situáciách nastal čas pre krížiky na čelo, hrdinsky potláčané slzičky, pusinky na líčka a posledné zbohom pred cestou. Padre Štefan prebral zodpovednosť nás prepraviť z jedného kontinentu na druhý za našich rodičov. Presne vedel, do čoho ide. Mal tú česť nás lepšie spoznať počas našej misijnej služby na Saviu pred odchodom.

Lúčenie na letisku

Lúčenie na letisku

Nemali sme čas smútiť, pretože sa padre postaral o zábavu. A s jednou vtipnou situáciou sa s vami rady podelíme. Viete, ako vyzerajú pultíky s dobrotami, ktoré môžete ochutnať? Určite áno. Istanbul je najväčšie letisko na svete, tým pádom tých pultíkov je tam neúrekom. A tak sme sa rozhodli absolvovať „Tour de pultíky“ a najesť sa zadarmo z ochutnávok. Po dlhom lete z Istanbulu do Dar es Salaamu nasledoval vnútroštátny let do Iringy, kde nás už nedočkavo očakával náš otec Godfrid so šoférom (volajme ho Rudko). Z Iringy sme autom cestovali do zasľúbenej Mafingy.

Naša výprava so Števim

Naša výprava so Števim

Čo je našou prácou tu v Don Bosco Seminary Mafinga?

Okrem samotnej našej prítomnosti, učenia, rozdávania úsmevov a robenia šibalstiev sme dostali výnimočný projekt s jablkami. Počas našej misijnej služby by sme chceli posadiť 450 jabloní, ktoré môžu veľmi pomôcť miestnej komunite a chlapcom. Je to projekt na dlhé trate, ale už teraz vieme, že Don Bosco sa o neho postará. Sadenice sme nepriniesli zo Slovenska, ale sú vypestované tu v Tanzánii. Hana, Slovenka, ktorá tu žije a zároveň vlastní jablkovú farmu Tamu Tamu Tanzánia je dôležitou časťou tohto projektu. Po ubytovaní a oddychu z náročnej cesty sme sa hneď pustili do práce. Kristína dostala ako jeden z mnohých darov na svoje xy narodeniny motyku (zn. jembe) do ruky. Prvý týždeň nášho pobytu v tropickej krajine sme si mohli vyskúšať, aká tvrdá môže byť pôda počas obdobia sucha. Chlapci z našej školy nám pomáhali vyrúbať suché stromy, aby sme mali miesto pre budúce jablone. Dlho sme v Mafinge nepobudli, pretože nás čakalo stretnutie dobrovoľníkov v hlavnom meste Tanzánie, v Dodome.

Chlapci s motykami v budúcom jablkovom sade

Chlapci s motykami v budúcom jablkovom sade

V Dodome sme okrem stretnutia dobrovoľníkov spoznali naše ďalšie dobrovoľníčky Márie, ktoré nám pomohli zorientovať sa v africkom svete. Počas týchto dní sme zažili mnoho lúčení. Najprv s našimi rodičmi, potom s komunitou a chlapcami v Mafinge, so Števim a následne s chlapcami v Dodome, ktorí nám za tak krátky čas prirástli k srdcu. Aby toho nebolo málo, v Mafinge nás opäť čakalo „say goodbye“ našim najstarším chlapcom, ktorí skončili štúdium na tejto škole.

Naše dobrovoľníčky v Dodome. Zľava: Kristína, Laura, Mária, Mária a padre Štefan

Naše dobrovoľníčky v Dodome. Zľava: Kristína, Laura, Mária, Mária a padre Štefan

V priebehu posledných dvoch týždňov sme s Božou pomocou pokročili vo výsadbe jabloní. Chlapcom sa podarilo posadiť prvých 200 mladých stromčekov. Aleluja. A my ďalej pokračujeme vo vymeriavaní poľa, kopaní jám a tešení sa na ovocie, ktoré by malo prísť po troch rokoch správnej starostlivosti.

S našimi chlapcami

S našimi chlapcami

Naše miesto, prostredie, chlapci a komunita nie sú náhoda. Toto všetko je neskutočne vymodlené a požehnané našim Nebeským Ockom. My, mestské slečinky, momentálne žijeme na farme spolu s prasiatkami, kozičkami, kravičkami, ovečkami, sliepkami, moriakmi, kačicami… Špina za nechtami je našim najnovším lakom, mastné vlasy sú najlepšie v gumičke a spotené tričko je každodennou samozrejmosťou. Okrem siláckej práce vnášame do komunity a medzi chlapcov kus ženskosti. Každú nedeľu vytiahneme naše sukničky, šaty, šminky a na nedeľnej sv. omši sme za dámy, ako sa patrí. Vďaka našim maminkám vieme, ako sa drží varecha, a preto sa rady činíme aj v lokálnej kuchyni. Za uplynulý mesiac sme stihli pripraviť pizzu, bublaninu s mangom a avokádom a nátierku s čili. Najväčším highlightom boli vianočné trhy v prvú adventnú nedeľu. Nesmelo chýbať varené vínko s ovocím a ovocie namáčané do horúcej čokolády. Rodinnú atmosféru sme vytvorili tým, že sme si všetci sadli za jeden okrúhly stôl a pustili si vianočné koledy. Ako bonus sme pre komunitu a nás vytvorili adventný kalendár, ktorý sa im veľmi páči.

Naša 1. adventá nedeľa a vianočné trhy

Naša 1. adventá nedeľa a vianočné trhy

S kým tu žijeme?

Našu komunitu tvoria traja otcovia, dvaja bratia a traja ašpiranti. Otec Peter je rektor školy a zároveň direktor komunity. Nepotrebuje veľa rozprávať, ale zariadi a vybaví všetko, je to chlap činu. Otec Godfrid je náš financ-majster, ekonóm. Ak treba niečo kúpiť, stačí mu povedať. Je veľmi zodpovedný a zaujíma sa o naše materiálne potreby. Otec Augustín je miestny Napoleon. Má meter a pol aj s topánkami, ale do pozoru dá všetkých 280 chlapcov. Opíšeme jeden z mnoho prípadov. Počas svätej omše chlapci nespievali dostatočne hlasno pesničku na obetovanie, tak ich decentne upozornil, že nebude ďalej pokračovať, kým to nezaspievajú poriadne a nahlas. Naši bratia Erik a Amani sú parťáci do dažďa. Práve oni sú tí, ktorí s nami trávia spoločné nedeľné večery rozprávaním sa a riešením rôznych teologických a spoločenských tém. Naša najmladšia časť komunity – ašpiranti David, Polycarp a Alojz trávia väčšinu času s chlapcami. Veľké ďakujem patrí práve našim otcom, bratom a ašpirantom za to, že nás s láskou prijímajú také, aké sme a podporujú každé naše rozumné šibalstvo a nové nápady.

S našim bratom Erikom na školení ako sa starať o jablká v trópoch

S našim bratom Erikom na školení, ako sa starať o jablká v trópoch

Ďakujeme všetkým za modlitby a my tiež myslíme na naše rodiny, spoločenstvá a priateľov. Máme vás rady a prajeme nám požehnaný advent, počas ktorého si pripravíme naše srdiečka na príchod malého Ježiška.

S pozdravíčkom

Kristínka a Laurinka

IMG_2929

P.S Máme pre vás bonus. Ak by ste chceli vidieť viac fotiek alebo viac informácií o našej misii, nájdete nás aj na Instagramoch a Facebookoch!

FB: Laurinka Mrocková, IG: @laurinka97

FB: Kristína Ivančíková, IG: @kristinaivancikova

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *