Sú to také slobodné Božie deti
Máme viac ako mesiac za sebou. V tomto blogu by som Vám chcel uviesť pár vecí a akcií. ktoré sa konali počas tohto mesiaca a od môjho posledného blogu. Ako pokračuje moja misia na Luniku IX?
Názov blogu som nevybral len tak náhodou. Keď sme sedeli raz s komunitou, tak bola akási reč o miestnych na Luníku, a tam salezián, don Jozef, povedal vetu, ktorá ma chytila za srdce: „Sú to také slobodné Božie deti“. Myslím, že táto veta má čosi do seba. A čím ďalej to aj tak spoznávam popri týchto ľudoch. Uvedomujem si, aká zaujímavá môže byť ich kultúra. To, čo som si hovoril na začiatku, je naozaj pravda. Tento rok bude plný Božieho požehnania a Jeho milostí a za to nášmu Nebeskému Oteckovi veľmi ďakujem. Život v komunite je fajn. Sem-tam ideme na nejaký výletík a veľmi ma tešia tie spoločné časti dňa, ako sú spoločné modlitby, raňajky, obed, niekedy nejaký film a spoločné stolové hry. Čo sa týka modlitby, tak tu som si uvedomil, aké sú dôležité tie spoločné modlitby aj napr. v klasickej rodine otec, mama a deti, naozaj to spája komunitu a určite aj rodinu.
Začali sme stretká s chlapcami a dievčatami. Na začiatku ma trápilo, ako ich zaujme, no im ku šťastiu naozaj netreba veľa. Keď im dáte zahrať futbal alebo floorbal, tak su štastní, že sa môžu vyblázniť a nikto starší im pritom neberie loptu, ako je tomu na sídlisku.
A keď sa ich opýtate, kto je tu najväčší šéf, tak to máte postarané o ďalších 10 minút programu. Podotýkam, že moje stretko sú chlapci od 8 do 11 rokov. Futbal a vybláznenie je prvá časť stretka. A keď sú už kľudnejší po futbale, tak môžme preisť na dalšiu časť. Niečo im povieme o našom nebeskom Oteckovi alebo Mamičke, alebo si popozeráme nejaký animovaný biblický príbeh, na ktorý sa ich potom pýtame.
Niektoré z detí sa nevedia ani len prežehnať, no je to väčšinou u tých, ktorí prídu na stretko noví. U tých dlhodobejších je to už lepšie. Snažíme sa s týmito chlapcami tráviť čo najviac času. Stretko, ktoré som vám opísal, máme každý utorok, no s chlapcami sa stretávame tiež spoločne všetci v sobotu, kde si zoberieme kolobežky a všetci spoločne ideme na nejaký výlet. Chlapcom sa to veľmi páči. Ja a o. kaplán mávame tiež každý osobne stretko s dvoma chlapcami z nášho stretka, pre ktorých sa snažíme spraviť nejaký program, napríklad niečo pekné vytvoriť, alebo niečo nové sa naučiť. Ja mám stretko v stredu a na ňom sme sa snažili vytvoriť bludisko z kartónu. Ide o to, aby tí chlapci rozmýšľali nad tým, ako to urobiť. Existujú tiež ďalšie stretká, ktoré mávajú saleziani, sestry FMA a dobrovoľníčky.
Každý piatok mávame oratko, čo je úplne super. Deti už presne vedia, kedy je už ten piatok a čakajú už hodinu pred bráničkou. Deti, ktoré mávame na stretkách väčšinou chodia, a tak teda ďalší deň sme s nimi, kedy ich môžeme niečo naučiť. Oratko začína o 15:00 hodine a prebieha asi tak, že sa rozdajú deťom papieriky s číslami od 1 po a postupne ich púšťame dovnútra podľa toho, koľko je kolobežiek, korčúľ a bicyklov.
Po nejakej dobe sa pokračuje odchodom do kostola na krátku katechézu, kde sa im snažíme niečo povedať o Nebeskom Oteckovi. Ako som už spomínal, niektoré deti sa nevedia ani len prežehnať a tak prvá katechéza bola o tom, ako sa prežehnáva. To bolo celkom zaujímavé :).
Postupne ku katechézam pridávame aj nejaké tie detské piesne ako napr. Kto stvoril žmurkajúce hviezdy, a touto piesňou sme im vysvetlili, kto všetko stvoril. Potom nasledujú znova kolobežky.
Pri kolobežkách tiež pomáhajú už starší animátori z Luníka. No a o 17:00 sa začína sv. omša, na ktorú sú pozvané všetky deti. Takisto každú nedeľu mávame oratko, ktoré je trošku odlišné od piatkového. Keď je pekné počasie, ideme von a hráme všelijaké hry ako futbal, frisbee, kreslíme kriedou, preskakujeme švihadlo a iné.
Každú sobotu sú tiež takzvané čajovne pre staršiu mládež, kde si taktiež zahráme nejaké stolné hry alebo pozrieme nejaký film a porozprávame sa o Bohu. Pomaly sa tiež rozbehuje aj škola hudby, kde sa deti zapíšu a my ich budeme učiť na nejaký hudobný nástroj. Novinkou na Luníku sú bicie, čomu sa veľmi tešia. Tiež chceme zaviesť detské zbory, chlapčenský aj dievčenský.
Nastal 30.september a 22 ľudí z Luníka nabralo smer Bratislava – blahorečenie Don Titusa Zemana. Išli sme na 3 dni, pričom mladých sme zobrali aj do mesta, kde si mohli popozerať nejaké tie naše pamiatky.
Na Luníku, tak ako každý rok, sa tiež organizoval maratón, kde bežali deti od 8 do 20 rokov. Bola to veľmi pekná akcia, počasie nám vyšlo, a tak deti nemuseli bežať v daždi. Boli aj pekné ceny ako napr. futbalové či basketbalové lopty alebo hodinky.
Tak to by nateraz aj stačilo. Prosím, nezabúdajte sa aj naďalej modliť za Luník, za čo vám všetkým ďakujeme. Na záver by som pridal ešte pár fotiek…aby ich teda nebolo málo :).
Veľmi krásne a povzbudivé články. Nech Ťa Pán Boh požehnáva a dá Ti silu.