Naša langatská misia
Po dlhej 30 hodinovej ceste sme spolu s Jankou šťastne dorazili do Kene, nášho ročného domova. Po pristáti sme si museli ešte hodinu vystáť v rade na víza, a tak sme mohli ísť hľadať našu batožinu. Keď sme už mali svoju batožinu, tak už sme mohli isť pred letisko, medzitým nám každý druhý Keňan nám núkal taxi. Náš taxi už čakal pred letiskom a volal otec Sebastian. Po dlhej ceste sme boli radi, že sme tu. Čakala nás ešte asi hodinová cesta do Kuwindy, ktorú sme väčšinou prespali, lebo únava bolo väčšia ako nová krajina. Čo bolo cestou zaujímavé, veľká masa ľudí len tak šla a šla a my sme sa dozvedeli, že ľudia idú do práce niekedy aj hodinu a viac pešo.
V Kuwinde nás privítal náš direktor, otec Luke, ktorý má na starosti stredisko Kuwinda a naše stredisko Langata. V Kuwinde sme ostali 4 dni, aby sme si oddýchli a aklimatizovali sa. V piatok sme slávili Community day spolu so všetkými deťmi z Kuwindy, Langaty a z materskej školy spolu s ich učiteľmi. Začali sme sv. omšou, ktorá trvala asi 2 hodiny, to bola naša prvá africká omša, kde sme mali pocit, že sa zastavil čas. Vôbec nám tá omša nepripadala dlhá. Tak, ako sa píše v žalme „Chváľte ho bubnom a tancom”, tak presne v Afrike slávia sv. omšu. Napr. tu je zvykom, že lekcionár nesie ašpirant alebo ten, kto číta čítanie za sprievodu tanca a spevu. Takisto je to aj s obetným darmi. Po sv. omši deti mali rôzne hry, ktoré im pripravili bratia saleziáni a ašpiranti. Medzitým chodili ku nám samozrejme malé dievčatá hrať sa. Počas hier sa každá trieda rozprávala s direktorom, kde nás predstavil našim langatským chalanom. Tak nasledoval spoločný obed pre všetkých. Po obede nasledoval kultúrny program, kde decká vystupovali rôznymi číslami. Začínali akrobatickým číslom, nasledovala scénka, po nej vystupovali naši langatskí chalani, ktorí mali pripravenú pieseň o don Boscovi. To bol náš prvý africký deň. Ďalšie dni sme oddychovali alebo otec Sebastian nás vzal ukázať mesto, kde čo je. Počas tých dní sme spolu s chalanmi mali omše, modlitby sv. ruženca a v sobotu večer mali diskotéku, tak sme sa učili africké tanečky, ale veľmi nám to nešlo, aj keď sme mali super učiteľa :).
V pondelok ráno sme si šli vybavovať papiere do hlavného mesta. Cesta trvala asi hodinu, inak trvá 15 min. Ale išli sme práve v zlom čase, keďže boli africké zápchy. Na cestách majú veľmi často retardéry, niekedy aj každých 10 metrov, kde nemajú problém práve na nich obiehať auto. Poobede nás už odviezli do nášho strediska Bosco Boys Langata. Keď sme prišli, tak všetci chalani boli okolo auta a hneď nám chceli pomáhať. Prekvapilo nás, keď nám chalani brali naše veľké kufre, ktoré boli väčšie a ťažšie ako oni sami. Po ubytovaní, kde každá dostala vlastnú izbu, nám otec Lawrence ukázal stredisko, kde chlapci spia, kde majú triedy, jedáleň majú spoločnú s kostolom. Potom sme sa vybrali na omšu už spolu s chalanmi. Po omši chalani začínali pripravovať stoly na večeru. Keďže sme nevedeli, ako to tu poriadne funguje, tak sme si sadli každá ku jednej skupine chalanov. Na večer mali ugali (čo je múka s vodou) a sukumawiky (šalát).
Nasledujúce dni sme začali pomaly spoznávať režim dňa, čo ako funguje. Ráno o 7 začínajú modlitby, ktoré máme spolu s chlapcami. Na raňajky majú chalani každý deň to isté, buď majú klasický chlieb alebo sendvičový a samozrejme nesmie chýbať čaj s mliekom. Ten čaj má chuť strašne sladkého kakaa. Po raňajkách nasleduje malé upratovanie jedálne. O 8 nám začína škola, ktorá stále začína nástupom chalanov podľa triedy. Mali sme 4 triedy a jednu predprimárnu triedu, kde je najviac chalanov. My sme učili všetky triedy okrem predprimárnej a predmety sme mali iba angličtinu, matematiku, náboženstvo, vedu. Predprimárnu triedu sme neučili, lebo chalani vôbec nevedeli po anglicky a my po svahilsky. Tu pri učení sme mohli trochu spoznať povahy, vlastonosti, charaktery. Každý jeden chalan vynikal v niečom inom, niektorým išla super matematika, ale slabšie čítanie, iným zase čítanie a písanie išlo veľmi dobre, ale v matematike boli slabší. Mne osobne najviac sa páčilo, že chalani ktorý už pochopili učivo matematiky tak vystvetlili a pomohli chalanom, ktorým to učivo išlo slabšie. O 13 nám začína obed. Kde máme väčšinou gidery (to je fazuľa, šošovica, sója a pár zemiakov). Chalani pri stoloch sedia podľa skupín, kde každá skupina má svoje meno. Poobede nasleduje upratovanie tried, jedálne, miestnosti, kde chlapci spia. Tu každý týždeň sa určí, ktorá skupina čo upratuje celý týždeň. Po upratovanie majú ešte manuálnu prácu napr. čistia chodník, veľké pranie (väčšinou sobota a streda), lámanie fazule, a tak nasledujú hry väčšinou je to futbal. Ale ešte pokiaľ začnú hrať futbal, tak si zabehnú 2 kolečká. Úžasné pri tej hre je ich organizácia, lebo každý behá z jednej strany na druhú. Jediný kto vie, čo je, je brankár. A najlepšie sa hraje na boso :). Po hrách nasleduje sprcha. Zvonenie zvona nás zvoláva na spoločnú modlitbu ruženca a následne sv. omšu. Po nich nasleduje príprava stolov na večeru a večera. Po večeri pár chalanov umýva tácky, upratuje a zvyšok majú pár minút na hry. Keď je už všetko upratané, tak niekedy mávajú cez týždeň nácvik spevu, pozerajú televízor, ale každý piatok majú party games. Tie hry im pripravujú saleziáni z neďalekého strediska Utume. Raz v mesiaci oslavujeme aj narodeniny chalanov, z ktorých mnohí nevedia, kedy sa narodili. Vyberú sa 4 chalani, ktorí budú mať oslavu. Pred sfúknutím sviečok hovoria, čo by chceli robiť, keď budú väčší. Väčšina chce byť pilotmi (asi preto, lebo každý deň preletia nad nami okolo 10 lietadiel), ďalej chemický inžinier, šofér ale jeden chalan tak úprimne povedal, že chcem sa stať svätým. Každý z nás by mal mať také prianie, aj v živote sa o to snažiť. V jeden piatok mali chalani talentovú show, kde mali predviesť svoje talenty. Niektoré skupinky mali pripravenú scénku o narodení Krista, iné predvádzali svoje tanečné pohyby a každá skupinka musela zaspievať nejakú vianočnú pieseň.
Títo naši chalani nás učia trpezlivosti a hlavne pokore. Keď v nedeľu majú voľnejší program, ráno chodíme na omšu mimo strediska – buď je to sirotinec Cotolengo alebo na neďalekú univerzitu. Počas cesty sú chlapci navešaní na dobrovoľníka alebo idú spolu ako partia. Po návrate majú upratovanie alebo niektorí si perú. Tak nasleduje obed a po ňom majú chalani indoor games, čo je kalčeto, futbal, puzzle, ale hlavne pexeso. To hrajeme aj vyše 2 hodín s tým, že sa iba chlapci striedajú a meníme pexeso. Jeden skončí a príde hneď ďalší, že chce hrať. Niekedy už chcem aj skončiť, ale potom tú hru obetujem za niekoho.
Naši chalani nám odišli domov na konci novembra. Ešte v ten týždeň mali skúšky z angličtiny, svahilčiny a matematiky. Na základe výsledkov budú chalani zatriedení do tried v Kuwinde a niektorí sa k nám ešte v januári vrátia.
Mne sa lepšie spoznať chlapcov nepodarilo, keďže na pár týždňov ma skolila choroba. To bola taká škola pokory a odovzdanosti. Chlapcom som nijak pomáhať nemohla, cítila som sa neužitočná, trávila som s nimi iba čas modlitby a večer tak svoju menšiu užitočnosť som dávala Janke varením obeda a večere. 🙂
Na záver Vám prajem z celého srdca pokojné, láskyplné a radosťou naplnené srdcia z narodenia Krista. Požehnaný a milostivý Nový rok.
S pozdravom Veronika 🙂
P.S: Ak by ste chceli centrum Bosco Boys a jeho chlapcov podporiť finančne, neváhajte sa zapojiť do programu Adopcia detí v Keni na TOMTO ODKAZE. Za podporu v mene chlapcov ďakujeme!