Apple garden

Karibuni tena, Vitajte opäť,

v Mafinge sme už takmer 2 mesiace. Cítime sa tu ako doma. Aké boli naše prvé dni v cudzej krajine vám opíšu dievčatá v ich blogoch. A veru máte sa na čo tešiť… Ja vás prevediem našou dobrovoľníckou prácou, čo bežne robíme a ako sa nám darí. Príjemné čítanie!

Pred príchodom sme sa obávali, že sa budeme nudiť. Tak po dvoch mesiacoch môžem povedať, že sa rozhodne nenudíme. My tri sme sa našli… Ani jedna z nás sa nudiť nevie. Máme množstvo práce, ale keď sa náhodou vyskytne voľná chvíľka, v našom domčeku zavládne pracovná nálada. Laura nahodí svoje zelené monterky a ide sa makať doma.

Ako prvú našu povinnosť vám predstavím tú, o ktorej sme vedeli ešte pred vycestovaním. Apple garden… Jablkový sad v Don Bosco Seminary v Mafinge vznikol pred tromi rokmi, keď boli na misii naše predchodkyne Laura Mrocková a Kristína Ivančíková. Prečo práve jablone? Jablka nerastú všade, ako som si mylne myslela. V Afrike vypestovať toto ovocie je hotová alchýmia. Teda ich cena je vyššia a škola by tak mohla zarobiť peniaze. Pred odchodom sme nevedeli, či vôbec nieaký strom v záhrade nájdeme. Počas corony v Mafinge neboli dobrovoľníci. Kristína s Laurou nám vyjadrili obavy, že o sad sa nemal kto starať a boja sa, že keď prídeme žiadne jablone nenájdeme. Keď sme prvý krát videli záhradu… tiež sme nevedeli, či nieaký strom nájdeme. Tráva bola miestami vyššia ako stromčeky. Dnes už vieme, že v záhrade je neuveriteľných skoro 370 jabloní.

Prvú úlohu v sade sme plnili ešte s otcom Štefanom. Problém spočíval v tom, že vstup do záhrady je z výbehu pre kravy. Keď niekto nezatvoril dvere, kravičky vošli do sadu a obhrýzli stromčeky. Potrápili sme si mozgy, kým sme našli riešenie. Ale napokon stačilo len bránu otočiť, keďže sad je dole kopcom, brána sa zatvára sama. Kým ju niekto nepodoprie kameňom…

Ani jedna z nás nemá skúsenosť s pestovaním jabloní. A v Afrike už vôbec nie. Všetko potrebné sme sa dozvedeli na návštevách iných jablkových sadov, ktoré nás čakali v prvé týždne. Najväčšiu oporu máme u otca Ditricha z farnosti v Mafinge, ktorá je od nás 5 minút pešo a tiež sú tam saleziáni.

V záhrade pracujeme od začiatku so 17 chlapcami, prvákmi. A najnovšie k nám pribudlo ďalších 15 chlapcov z Pre-Form (niečo ako predročník). V rozvrhu majú študenti 45 minút každý deň na domáce práce (house chores). Niekto upratuje spoločné priestory, niekto sa stará o okolie, niekto pracuje na poli a niekto je s nami v záhrade. Najdôležitejšie pre rast jablone je voda a svetlo. Teda polievanie jabloní a kosenie trávy sú najväčšie priority v záhrade. Pri tom začíname a keď stíhame, robíme aj ďalšie veci. Pokosili sme už všetko. Kým je obdobie sucha, tráva nerastie, takže na chvíľu máme pokoj. Uvidíme, čo sa stane, keď prídu dažde. Momentálne je pre nás najväčšia výzva polievanie. Každá jabloň potrebuje 20 litrov na týždeň. Voda je od záhradky dosť ďaleko. Priamo v záhrade je síce vodovod, avšak netečie ním voda skoro nikdy. Keď tečie tak veľmi slabo. Máme v záhradke betónovú nádrž. Bolo by pekne naplniť ju vodou, ak nie je dieravá. Ale nie je to také jednoduché. Všetky problémy záhrady sú na dlhé trate. Už len zohnať hadicu nám trvalo tri dni. A potom prišiel ďalší problém. Od kohútika do nádrže je to hore kopcom. Keďže hadicu len tak prikladajú ku kohútiku, najnajvýš olepia izolačnou páskou, tak nám vodu nechce kopčekom vytlačiť. Prosili sme o pomoc komunitu, zatiaľ sa nenašiel ochotný človek. Avšak najnovšie máme v záhrade robotníkov, ktorí stavajú nový murovaný plot. Pospájali viac hadíc od miesta, kde chodievame po vodu až do našej záhrady. Dúfame, že keď skončia, tak si napustíme našu nádrž. Držte nám palce…

Pomedzi to Peťa nakreslila mapu záhrady. Chceme stromčeky rozdeliť medzi chlapcov v najbližšie dni. Aby sa každý staral o svoje jablone. Ja som strihala konáre, ktoré rástli príliš nízko. Do budúcna by sme chceli, poumývať stromčeky mydlovou vodou. Toto nám poradil otec Ditrich. Pretože na kôre máme biely povlak-choroba. Potom nám treba zaťažiť konáre. Keď sa v Afrike o jablone nikto nestará, konáre rastú vertikálne. Vyzerá to podobne ako u nás vŕba. Stromu sa nedostáva dostatok svetla a nemá žiadne ovocie. Potom by sme chceli vyhubiť mravce a lúčne koníky, ktoré škodia jabloniam. Mohli by sme mať v záhrade sliepky, ktoré by to požrali. Ďalej chceme nasadiť nejaké kvetinky, aby sme prilákali včielky na jablone.

Určite sa vám ešte ozveme, ako pokračujú naše práce v záhrade. Či sa nám podarili naše plány. Na záver chcem ešte priložiť jeden verš z písma, ktorý máme s dievčatami stále na pamäti.

Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh.  A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Kto sadí i kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval. Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.

2 Kor 3, 6-9

Dovidnia, Kwa heri