Stále sa je čo učiť od tých, ktorých učíme

Robo Kucharík

Po dlhšej dobe sa ozývame z našej misie v Langate. Celkom to ujde😀 lebo už sme tu doma. Chlapci sa zlepšujú a menia na nerozpoznanie, keď prišli z ulice. V posledných, povedzme 4 mesiacoch, sme zmenili stratégiu a chalani už nechodia k nám vo veľkých skupinách, ale pravidelne a v menších skupinkách. Majú tak aspoň ako-taký rešpekt a dobrý vzor zobratý z chlapcov, ktorí sú stále tu, ale tiež postupne odchádzajú do Kuwindy. Toto je podľa mňa super a sú oveľa skôr adaptovaní na zmenu. V triedach sme to ešte nevzdali a usilovne učíme ako byť ticho a ako prijať punishment za vyrušovanie😉.. Ej v jeden deň som bol tak vytočený, že som sa pýtal sám seba, prečo ten chalan je hlúpy a tvrdohlavec, a stále lezie na nervy a je drzý.. Neskôr večer mi chlapec Brighton hovorí „ak nie drzý, tvrdohlavý, a dotieravý k ľuďom, neprežiješ v meste.“ Robo you get it?.. To je pravda, no niekedy zabúdam. Niekedy sa snažím až príliš pochopiť našich chlapcov a kúsok po kúsku nachádzam odpovede. Čoraz viac si uvedomujem, ako sa chlapci menia, že tu pracuje iba Boh a my sme len jeho ruky. Takže naša prítomnosť, trpezlivosť a láska a dobrý príklad. Peknú návštevu sme dostali v júli. Prišli ku nám Betka so Štefanom a s nimi aj slanina, klobásky, sladkosti. Ten týždeň sme cestovali do Korru a Marsabitu. Tu v Korre som prvý krát zažil ticho ako v púšti, a síce v púšti to bolo😏😉. Ticho a pokoj a deti boli oveľa kľudnejšie.. Pýtal som sa prečo tieto deti neutekajú z domu a nesťažujú sa, že majú veľmi málo… častokrát za vodou kráčajú kilometre a každý deň to isté pod zuby.. „Lebo toho málo je len materiálneho“ ale láska v rodine a dobrá výchova to vyhráva, to má byť ten príklad, ktorý nanešťastie väčšina našich chlapcov nezažila vo svojich rodinách a teda ani v živote.

   

Tieto dni ráno vstávame skoršie o 6:30 potom sv. omša a raňajky. Potom 5 hodín školy denne, ktoré začínajú o 9am a končia o 1pm obedom. Poobede hry, futbal, artwork, práce okolo centra.. Aaa angličtina už ako slovenčina, taaakže niekedy chlapci sa musia obhajovať swahilčinou inému učiteľovi , keď nechcú trest 😀 zvyčajne vyhrávam a precvičia si tým písanie.. Radšej aj 100krát jednu vetu. Ale vedia mi to spočítať 😀😉..To je ale tajomstvo. Mesiace utekajú veľmi rýchlo a nechcem si ani pripomínať, že bude treba sa pomaly baliť🙄. Takže som sa tu pekne udomácnil, kopec ľudí a friends zo všelikadiaľ a spolu s chlapcami a komunitou tvoria tento môj Africký domov🏠👊🤙😉. Baadaye.

A naša výprava so Štefanom a Betkou. Ďakujeme za podporu a túto úžasnú experience s vami v Korre. 

 

Tibor Szalona

Od vedenia prišla správa. Prechádzame na nový systém záchrany chlapcov. Namiesto príchodu veľkej skupiny k nám budú chlapci prinášaní v menších číslach. Nový systém bol úspešný a pomaly nám pribúdali chlapci a v júli sme sa rozlúčili s poslednými chlapcami z prvej februárovej skupiny. Je september. Príchod poslednej skupiny v auguste bol šokujúci, keďže miesto chlapcov k nám zavítalo 15 mužov. Väčšina mala vyše osemnásť a aj výškou ma mnohí predbehli. A nielen to. Chlapci prišli priamo z policajnej cely. Neveštilo to nič dobré. V hlave sa mi prehrávali tie najhoršie možné scenáre. Vystrel som sa, pridal štipku humoru a sebavedomo som sa predstavil, aj keď neviem, či to malo v budúcnosti nejaký efekt na moju autoritu. Nesúď knihu podľa obalu je jedna z vecí ktoré som sa počas času stráveného v centre naučil. Z chlapcov, s ktorými som radšej nedržal očný kontakt sa stali poslušní, disciplinovaní kamaráti s dobrým humorom a tí, ktorí vyzerali na prvý pohľad neškodne, majú stále čosi holubom. Skupina sa celkovo prejavila ako úspešná. Zo 17 ušiel iba jeden. Koncom septembra sa ale budeme musieť znova rozlúčiť s niektorými chlapcami, ktorí sa pripoja k ostatným v Kuwinde. A s ich odchodom budeme očakávať príchod nových.

  

Držte nám palce. Asante

Róbert Kucharík

Mal som sen, túžbu ísť niekam kde láska, smiech a radosť každý deň prevláda nad materiálnym bohatstvom ktoré je všade okolo mňa. Mám pocit, že nás ľudí zo dňa na deň pohlcuje túžba mať viacej ako dať. Preto som sa rozhodol po strednej škole realizovať svoju celoživotnú túžbu a vzdať sa časti života komfortu a darovať svoj čas misijnej krajine. Odísť na misiu mi prišlo výnimočnejšie než cestovanie, atak som si ju zvolil na prvé miesto, môj štart, odkiaľ možno kráčať ďalej svetom a spoznávať Ježišovu skutočnú lásku v dobrom aj zlom. A milovať človeka nielen, keď mám niečo s neho. Láska nieje obchod. Vďaka za vaše modlitby. Nebojme sa niesť kríž na cestu do neba.

Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *