Život dobrovoľníka (a jeho temné stránky)

Kedysi som mala sen zmeniť svet, no potom som našla myšlienku, že najprv musíme zmeniť seba samých. Nevedela som ako, no stále som mala v sebe snahu nejak to dokázať. Počas mojej strednej, no najmä vysokej školy som bola celkom dosť rozlietaná. Snažila som sa čo najlepšie využiť každú jednu sekundu života a pracovať na rôznych miestach najviac, ako sa len dalo.

Prišlo mi absolútne prirodzené ísť na ročnú misiu tam, kde je to najviac potrebné. Neznamenalo to pre mňa nadmerné úsilie, nekonečné premýšľanie či násilné premáhanie sa. Keď som to tak cítila, jednoducho som išla do toho. Ísť na misiu bolo pre mňa samozrejmé ako vdýchnuť čerstvý vzduch do pľúc. No a keď sa to blížilo k realite a keď som tu prišla, mali ste vidieť tú radosť!

Kamaráti mi však vždy hovorili, že som silná a odvážna žena. Nechápala som, keď všetko, čo som robila, mi prišlo úplne obyčajné a prirodzené. Pochopila som to však až vtedy, keď som musela byť silná a všetko zvládať, aj keď to také ľahké nebolo. Alebo keď do môjho života prišla, nazvime to „kríza“.

Začalo to koncom novembra a dnes môžem s hrdosťou a radosťou v srdci povedať, že je to už konečne o čosi lepšie. To obdobie mám zahmlené niekoľkými nie najkrajšími spomienkami, ktoré by som najradšej vytesnila, no nie je to až tak jednoduché. Neviem povedať, či to bol kultúrny šok, nepochopenie, samota alebo len blbá situácia, v ktorej som sa ocitla. Nebudem zachádzať do detailov, len som chcela s vami zdieľať i túto stránku mojej misie. Je pre mňa dôležité byť úprimnou, autentickou a pravdivou. A aj v tom, že som sa nemala dobre… Myslím si, že sú to témy, o ktorých treba hovoriť a som presvedčená o tom, že to má veľký význam.

Napriek všetkému som veľmi rada, že to prišlo a stalo sa to (aj mne). Táto skúsenosť ma veľmi veľa naučila a posunula vpred. Každý deň som bojovala s rôznymi nástrahami a neprestajne som si opakovala, že musím byť silná a zvládnuť to. Oporou mi bol môj verný kamarát denník, spev, umenie a hŕstka priateľov, s ktorými som bola schopná zdieľať aspoň kúsok z toho všetkého ťažko pochopiteľného : ).

Keby sme nepadali na dno, nevážili by sme si možnosť lietať. Keby sme nepoznali šedivé odtiene, neocenili by sme pestrofarebnosť života. Keby sme nezažili samotu, nepoznali by sme hodnotu priateľstva. A keby sme si neprešli bolesťou, ako by sme si mohli potom vážiť zdravie, slobodu, radosť a pokoj?

A tak som vás všetkých chcela povzbudiť, aby ste boli silní a odvážni, ak si prechádzate niečím ťažším. Nech je to už čokoľvek a nachádzate sa kdekoľvek. Nevzdávajte sa, slnko vždy vyjde a každý večer budú žiariť hviezdy. Verte, že dobre bude. A buďte si istí, že na každé obdobie budete mať anjela, ktorý vám s tým pomôže prejsť : ).

Majte odvahu čeliť vašim troubles. Nebojte sa plakať, kričať (v pohode aj na Boha), povedať, že nevládzete a poprosiť o pomoc. Kohokoľvek. A ak sa vám jej nedostane, choďte za niekým ďalším a bojujte za seba. Lebo kto sa za vás postaví, ak nie vy sami? Nepomôže vám plakať v izbe. Prosím, ak môžete, spravte niečo pre seba.

Učme sa sebaláske a starajme sa o seba. Nezabúdajme, že musíme čerpať, aby sme mohli dávať. Nikdy sa nevzdávajme a bojujme (dobrý boj). Aj keď to nie je vždy jednoduché, aj keď sa nám to zdá ako cesta bez východiska, aj keď sa cítime sami a nevidíme význam a nie je tu nič, čo by nás potešilo. Prosím, nevzdávajme sa. Za žiadnych okolností : ).

A aby som zakončila túto úvahu myšlienkou z úvodu, možno sa mi predsa podarilo meniť svet. Keď vidím, ako sa menia ľudia navôkol, je to pocit na nezaplatenie. Dojímajú ma príbehy našich meniacich sa chlapcov, vaše reakcie na misie a otvorené srdcia s túžbou pomáhať druhým (ktoré sú často miliónkrát väčšie ako to moje). Dotýkate sa mnohých sŕdc, no najprv toho môjho a motivujete ma pracovať ešte usilovnejšie. A, samozrejme, najväčšiu radosť mi spraví, keď sa niekto pýta ohľadom projektov adopcie detí. Alebo keď mi len príde fotka, že „Aha, toto je dieťa, ktoré som si adoptoval/a.“

Prostredníctvom vás cítim, že svet sa mení. Nezištne otvárate svoje srdcia pre druhých a skutočne sa stávate tou veľkou zmenou vo svete, ktorú sme si kedysi dávno ako jednotlivci priali vidieť. Lebo keď sa spojí veľa malých ľudí, spolu toho dokážeme veľmi veľa. Nik z nás nie je opusteným ostrovom, potrebujeme sa navzájom. A tak keď chceme niečo dosiahnuť, spojme svoje sily a robme veci spoločne : ).

Viete čo je ale na tom najvtipnejšie? Už mi vôbec nezáleží na myšlienke meniť veci a zanechávať stopy v srdciach ľudí. Alebo vo svete celkovo. Pochopila som, že moje poslanie nie je meniť svet, ale len byť tou najlepšou verziou seba samej : ). Nie sme tu pre veľké projekty a pódiá. Sme tu pre malé skutky lásky pre malých ľudí vôkol nás. V našej jednoduchosti a podstate bytia : ). A presne taký by mal byť nielen život dobrovoľníka, ale i každého jedného z nás… Robme malé veci s veľkou láskou pre ľudí navôkol : ).

Aaaaaa určite si pozrite pár minút o tom, ako vyzerá život dobrovoľníka v našom centre Bosco Boys Lang´ata pre chlapcov ulice mesta Nairobi : ).

…pozreli ste si video a prečítali blog (aj) o temných stránkach života dobrovoľníka. No nie vždy je to „len“ také : )

AFRICA BOLT
Po pár minútach hľadania a čakania na Bolta sme konečne nasadli do jedného z áut na parkovisku. Hneď nás však čakala otázka, či sa ponáhľame.
– Prečo?
– Nemám benzín…

NA HODINE BIOLÓGIE
– Aké sú zložky krvi?
– Červené a biele krvinky, krvná plazma a biele doštičky.
– Správne!
– Počkaj, nie, to nie sú biele krvinky.
– Prečo?
– Ty si biela a máš biele krvinky. No a ja som čierny, a tak mám čierne krvinky!!!

CHOCOLATE
– Hi, Milly, how are you?
– I´m not Milly!
– Sorry?
– I am Sharon!
– Sorry, but you looks the same as your sister. You are as a twins!
– The same as my sister?! We are totally different. She is black and I am not black.
– ???
– I am CHOCOLATE!

VEČNÍ OBCHODNÍCI
– Veronica, mohla by si mi, prosím, vyčistiť uši?
– Jasné, ale veď ty si už veľký chlapec, prečo si to nespravíš sám?
– Mňa to bolí…
Zobrala som teda do ruky slamku a keď som skončila…
– Ďakujem! Teraz lepšie počujem a ani nebudem hladný.
– Hladný?!
– No vieš, lebo keby o to poprosím niekoho iného z chlapcov, tak si za to vypýtajú moju chapatti, ale ja som vedel, že ty za to odo mňa nebudeš nič chcieť.