Keňa očami mojej sestry

Prišli. Došli ma tu pozrieť. Preleteli cez 5 700 km, aby sa stretli s ich malou sestrou. Môj veľký brat Ďuri, úžasná (faketwin) Anička a kamoška Katka, no a samozrejme v tieto magické dni tu bol ešte ktosi : ). Ďakujem za tento náš krásny spoločný čas! Začítajme sa už ale teraz do slov mojej sestry a pozrime sa na to, ako to tu všetko videla Anička, moje druhé ja : ).

Vyhliadková veža KICC v centre mesta Nairobi.

Veronika je už viac než pol roka ako dobrovoľníčka v centre Bosco Boys Lang’ata v Nairobi. Ťažko povedať, či to bolo myslené vážne alebo zo srandy, no v decembri nás pozvala na Vianoce do Kene. Keď to nevyšlo cez zimu, my sme sa za Veronikou vybrali v marci : ).

Tento výlet sme spojili s projektom, ktorý bol len deň pred našim odletom. Spoločne sa nám podarilo zorganizovať 3. ročník Nočného orientačného behu dvojíc s názvom Pátračka, ktorého celý výťažok išiel tento rok práve pre chlapcov centra Bosco Boys Lang’ata. (pozn. Moja sestra sa tým nerada chváli, no ten beh organizovala ona a z peniažkov, ktoré nám doniesli, postupne zapĺňame sklad či už školskými, hygienickými, zdravotníckymi alebo inými pomôckami. Naozaj ďakujeme. Z celého srdca!)

Samozrejme, aj na nás prišiel čas zasadnúť späť do školských lavíc…

Naša skvelá sestrička nám ukázala celé centrum pre chlapcov ulice, v ktorom pôsobí ako (zdravotná) sestra, učiteľka, animátorka a pomocníčka, kde treba. Chlapci tu majú zabezpečenú stravu, vzdelanie, nocľah, oblečenie a program na celý deň vrátane školy, športov, psychosociálnych a iných voľnočasových aktivít.

Veľmi radi sme využili možnosť zapojiť sa do programu s chlapcami a aspoň málom priložiť ruky k tomuto krásnemu dielu. Pomáhali sme pri príprave a vydávaní jedla, zúčastnili sme sa na svätej omši či modlitbe ruženca. Boli sme súčasťou poroty Talent night a svojou prítomnosťou sme sa snažili dať aspoň niečo zo seba „Veronikiným chlapcom“. Bola som prekvapená, akú radosť im urobilo, keď som si obula ich zapotené korčule a pretekala sa s nimi.

Čas je to najvzácnejšie, čo môžeme darovať ľuďom vôkol nás.

V jeden deň sme navštívili Kuwindu, susedné centrum, kde posielajú chlapcov do školy po niekoľkomesačnom procese transformácie. Vôbec som nečakala, že sa tam stretneme aj s chlapcom, našim bračekom, ktorého si prednedávnom na diaľku adoptovali naši rodičia. Bola som veľmi rada, že sme ho mohli vidieť a chvíľu sa s ním porozprávať.

Nečakané stretnutie so Samkom, našim adoptívnym bračekom na diaľku : ).

Ostatné dni sme spoznávali krásy mesta Nairobi a jeho okolie. Navštívili sme Nairobi National Park, boli sme na vyhliadkovej veži KICC, dali sme si piknik v areáli Paradise lost, zavoňali sme zrnám pravej kávy v Coffee farm Kiambu (čo sa nášmu bratovi neskutočne rátalo) a prešli sme ulicou slumu cestou z Ngong Cathedral.

Najkrajším zážitkom bolo kŕmiť žirafu z ruky : ).

Sme veľmi radi, že sme mohli byť aspoň na pár dní v Keni a vidieť to, ako sa tam žije. Určite tento výlet a návšteva v každom z nás zanechali hlbokú stopu a budeme nad všetkým ešte veľa rozmýšľať… (Čo ale vyšlo z klávesnice mojej sestry, ma fakt dojalo. Nechajte sa inšpirovať : )).

• Viac si budem vážiť rozmanitú stravu – lebo nemám každé ráno suchý chlieb s čajom, na obed gidheri (fazuľovo-kukuričná polievka) a na večeru ugali so sukumou wiki (kukuričná kaša so zeleninou), a to som rada, že mám čo jesť.
• Viac si budem vážiť bezpečie – lebo doma po mne na ulici nikto nevykrikuje a nemám strach, že sa mi môže niečo stať.
• Viac si budem vážiť slovenské zdravotníctvo – lebo aj keď sa naň sťažujem a nie je to ideál, stále je na oveľa lepšej úrovni a nemusím si za všetko platiť.
• Viac si budem vážiť slovenské cesty a dopravu, aj keď je, aká je – lebo sa nemusím tlačiť v matatu s ďalšími 19 ľuďmi, aj keď je pre 12, môžem sa pozerať cez čisté okná autobusu, cestou sa nemusím zastavovať na benzínke a môžem veriť šoférovi, že cesta bude v pohode.
• Viac si budem vážiť vzdelanie – lebo u nás môže každý chodiť do školy bez toho, aby si musel platiť každý jeden ročník, učebnice či uniformu.
• A nakoniec, viac si budem vážiť domov – lebo ja ho mám a mám v ňom bezpečie, prijatie, lásku a pokoj.

Pri všetkej tej chudobe, ktorú som videla, som si nevšimla, že by sa niekto na niečo sťažoval. Na tvárach ľudí, ktorých som stretala, žiaria úsmevy a vedia sa tešiť z maličkostí. Majú čas, ktorý sme my dávno stratili naháňaním sa za zbytočnosťami. Našli, alebo respektíve nestratili pointu bytia. No a čo si z toho beriem? Chcem žiť naplno tu a teraz a neriešiť zbytočnosti, lebo “hakuna matata” (pozn. no problem).

Vďačnosť za spoločný čas po dlhej dobe je to najviac : ).

Verím, že sa Vám páčilo cez riadky mojej sestry byť tu takto so mnou aspoň na chvíľku. Ak hej, isto napíšte do komentu, poteší sa : ). Musím ale ešte prezradiť, že Anička už stihla mať prednášku o tomto tripe, my sme začali plniť sklad s nevyhnutnými potrebami a i vďaka podpore od tejto vzácnej návštevy majú naši chlapci nielen pohár mlieka raz za týždeň, ale aj piatkové vajíčko a iné zmeny či novinky : ). Ďakujeme! Navždy budem mať v srdci tieto kúzelné dni a vy, milí čitatelia, nikdy nezabudnite na to, že keď sme spolu ako jeden tím, dokážeme toho naozaj veľa : ).

No a na záver ešte pár slov od môjho brata: „Páčilo sa mi, že tu ľudia hovoria veci na rovinu (aj keď niečo chcú) a že tu vládne organizovaný chaos bez nejakých následkov.“ Kamoška Katka zas ocenila zážitok už len z obyčajnej cesty do mesta. „Boli sme naozaj milo prekvapení, keď chlapci rozprávali po slovensky a zažili sme na vlastnej koži úprimnosť a dobrosrdečnosť v každom ich slove. Spočiatku to bol “výlet za Veronikou”, no zmenilo sa to na nezabudnuteľný zážitok plný intenzívnych pocitov, z ktorých budeme ešte veľmi dlho čerpať.“

Keď sme spolu ako jeden tím, dokážeme toho naozaj veľa : ).